# Tunelové stavby a technológie, aj vo svete **URL:** \ **Category:** Cesty všeobecne\ **Created:** [Marec 24, 2008, 9:32pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794 "2008-03-24T21:32:41Z")\ **Posts on this page:** 20\ **Page:** 1
**Author:** ![Marty](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/m/f0a364/32.png) [@Marty](https://infrastruktura.sk/u/Marty)\ **Post date:** [December 4, 2007, 8:19pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/1 "2007-12-04T20:19:23Z")
Zdravím všechny Guru slovenských a českých dálnic ! Díky inspiraci od mapmana ([www.ceskedalnice.cz](http://www.ceskedalnice.cz) položil dotaz ohledně zastřešení dálnice - tubusů - jejich cen, technického řešení a účinnosti… V ČR, např. v tématu R43/R52 a Brno požaduje Troubské sdružení pod vedením pana Štefana Fričy také tubusy… Na R55 (u ptačí oblasti) a R6 (u Ruzyně) dokonce ŘSD tubusy plánuje. Z blízkých zahraničních, pokud vím, byl nedávno takový tubus dokončen na A3 u Aschaffenburgu a Hösbachu, plánuje se na S10 u Lince… Docela by mne zajímaly odkazy na dokumenty, kde by se dalo vyčíst kolik takový tubus stojí, z jakých materiálů se dělá, jak dokáže zmírnit negativní projevy blízkého vedení dálnice - tj. snížit prašnost, hlučnost, obsahy škodlivin v ovzduší… Tuším, že asi bude rozdíl mezi tubusem železobetonovým, plastovým a celokovovým, s filtrací a bez ní… Já našel jen obecný popis v němčině: [www.ceskedalnice.cz](http://www.ceskedalnice.cz) mi kromě Lennyho odpovídá jen sdružení z Troubska, že ho chce… Ale nic o parametrech, cenách… Máte někdo něco zajímavého ? Díky ! ---
**Author:** ![Dialniciar1](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/d/c57346/32.png) [@Dialniciar1](https://infrastruktura.sk/u/Dialniciar1)\ **Post date:** [December 4, 2007, 9:14pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/2 "2007-12-04T21:14:13Z")
Zastrešenie diaľnice ? ❓ Alebo tubus - tunel (tunel sa dá postaviť aj na povrchu, nemusí sa raziť a položí sa na neho zeleň) ❓ Pýtam sa, aby neprišlo k nedorozumeniu. ---
**Author:** ![mapman](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/m/848f3c/32.png) [@mapman](https://infrastruktura.sk/u/mapman)\ **Post date:** [December 4, 2007, 9:45pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/3 "2007-12-04T21:45:21Z")
Myslené je IMHO čokoľvek. Varianty ako schovať diaľnicu. Čiže galéria, tubus (ako na odkaze z peknigu), hĺbený tunel (cut&cover). Tiež by ma zaujímalo že ako investične náročné a s akými vplyvmi na ŽP (hluk, emisie atp) sa dá toto postavať. A asi ešte kedy je vobec účelné takéto stavby stavať… Hĺbené tunely a zastrešená diaľnica ako taká sa teraz veľmi často vyskytujú na rakúských čerstvo realizovaných alebo pripravovaných stavbách. Hovoria tomu Unterflurtrasse, čiže podpovrchové vedenie trasy… ---
**Author:** ![Dialniciar1](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/d/c57346/32.png) [@Dialniciar1](https://infrastruktura.sk/u/Dialniciar1)\ **Post date:** [December 4, 2007, 9:58pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/4 "2007-12-04T21:58:50Z")
Samotné zastrešenie diaľnice má zásadné problémy, prečo je drahé, ak to má byť na dlhšom úseku. ➡ 1. Konštrukcia. Napr. záťaž snehu. 2. Vzduchotechnika. Jednak prívod vzduchu, jednak filtre splodín. Ja osobne som proti týmto stavbám. Ak už, tak skôr priamo tunel v akejkoľvek podobe. Ani ten nie je lacný, ale je to najlepšie riešenie pre ochranu prírody a pre silno zastavané a obývané oblasti. Samotný tunel drahý totiž je, ale množstvo vecí rieší automaticky. Zastrešenie je mohutný náklad naviac. Konkrétne úseky, kde viem, že sa to modelovalo: 1. D2, pásmo lesov, dĺžka 8 km. Náklady na dodatočné zastrešenie sú (podotýkam ide o rovný úsek, v ľahkom prostredí) na r. 2004 bez DPH 1,8 mld. SKK + prestavba vozovky na CB kryt. 😮 2. D1, celý úsek Ladce-Sverepec, dĺžka cca. 9 km, náklady dosiahli 4,1 mld. SKK + prestavba vozovky na CB kryt. ---
**Author:** ![Marty](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/m/f0a364/32.png) [@Marty](https://infrastruktura.sk/u/Marty)\ **Post date:** [December 5, 2007, 6:06am UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/5 "2007-12-05T06:06:51Z")
@Dialničiar: díky za pár příkladů cen ! Ale vyplatí se to ? Existují studie, příklady jak moc zastřešení, tunel, prostě schování dálnice snížilo hluk, prašnost a díky filtraci i emise škodlivin ??? Předem díky za Info, URL… ! ---
**Author:** ![pohodak](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/p/e56c9b/32.png) [@pohodak](https://infrastruktura.sk/u/pohodak)\ **Post date:** [December 5, 2007, 7:42am UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/6 "2007-12-05T07:42:21Z")
ladce-sverepec? 😮 ---
**Author:** ![Dialniciar1](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/d/c57346/32.png) [@Dialniciar1](https://infrastruktura.sk/u/Dialniciar1)\ **Post date:** [December 5, 2007, 12:20pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/7 "2007-12-05T12:20:48Z")
> [@Marty](#): > > @Dialničiar: díky za pár příkladů cen ! > > Ale vyplatí se to ? Existují studie, příklady jak moc zastřešení, tunel, prostě schování dálnice snížilo hluk, prašnost a díky filtraci i emise škodlivin ??? > > Předem díky za Info, URL… ! Nepoznám stránky, ktoré by sa len tomuto venovali. 😒 A či sa to vyplatí ❓ - ak by Slovensko bolo štátom, kde sú vysoké prebytky štátneho rozpočtu, bolo by rozumné o tom uvažovať všade, kde hrozia lavíny (snežné, skalné), silné snehové búrky (+mrazy) a kde sú obývané oblasti, kde je vzácna príroda. V Saudskej Arábii sa takto stavia dnes cca. 12 km cesty (podotýkam, že ide o cestu 1+1 a nie o diaľnicu), lebo by ju silno zafukoval piesok. Ale bude to tunel na povrchu, t.j. asi tebu spomínaný tubus. Osobne si myslím, že to je zbytočné … ak, tak už radšej rovno tunel a dostať stavbu pod zem. 💡 Hlavne ďalšia vec - diaľnica bude o 20-50% drahšia, bude menej hluku, menej splodín, ale o kúsok ďalej bude nejaký komín, či bytovka, kanalizácia, … atď. a efekt ochrany prírody pominul. A keďže ekológ ani nevie, čo by to stálo a ako by to malo vyzerať, asi sa mu snívalo … > [@pohodak](#): > > ladce-sverepec? 😮 No a ❓😒 Tam by to bolo enormne drahé (výpočet bol prakticky na 85% ceny diaľnice), ale zase by bol úsek vždy zjazdný bez problémov. Ale len sa to modelovalo, … to si s požiadaním SR modelujú cestné federácie. Na Slovensku sa takto robili len: 1x úsek na D2, 1x úsek na D1 a 1x úsek na R1, ale k nemu nemám prístup (Trnava - Nitra). ---
**Author:** ![pohodak](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/p/e56c9b/32.png) [@pohodak](https://infrastruktura.sk/u/pohodak)\ **Post date:** [December 5, 2007, 12:58pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/8 "2007-12-05T12:58:41Z")
len si to nejako neviem predstavit v praxi, to by bola prekryta estakada?teda v podstate tunel na pilieroch? 🙂 ---
**Author:** ![Dialniciar1](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/d/c57346/32.png) [@Dialniciar1](https://infrastruktura.sk/u/Dialniciar1)\ **Post date:** [December 5, 2007, 3:47pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/9 "2007-12-05T15:47:55Z")
> [@pohodak](#): > > len si to nejako neviem predstavit v praxi, to by bola prekryta estakada?teda v podstate tunel na pilieroch? 🙂 Nemám taký obrázok po ruke, ale v princípe áno. Vyzeralo by to mohutne a aj by to bolo mohutné, trošku predstavivosti: Bol by to 1/2 profil a 1/2 profil všade, kde by boli nutné dlhšie estakády a mosty. Tým, že by boli samostatne vedené, dostali by sa piliere medzi ne a ďalšie by boli na krajoch diaľnice. Na tieto piliere sa následne uchytáva samotný tubus. Preto aj tá cena. Tunel na pilieroch - správne. Takéto stavby sú extrémne, ale reálne v Japonsku, Malajzii, Thajsku (tam na poschodových diaľniciach je tak chránená vrchná časť) atď. ---
**Author:** ![konstrukt](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/k/50afbb/32.png) [@konstrukt](https://infrastruktura.sk/u/konstrukt)\ **Post date:** [Marec 24, 2008, 9:32pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/10 "2008-03-24T21:32:41Z")
Tunel Gotthard vo Švajčiarsku /57 km/ bude po dostavbe najdlhší železničný tunel na svete. Hotový má byť v roku 2014 s jeho stavbou sa začalo v roku 2001. Stavbu realizuje konzorcium TAT ➡ [www.tat-ti.ch](http://www.tat-ti.ch) jeho členovia sú Hochtief, Zschokke Locher of Aarau Švajčiarsko, Alpine Mayreder bau Salzburg Rakúsko, CSC Impresa Costruzioni Švajčiarsko, Impregilo Taliansko. Stránky o tunely: ➡ [www.agn-amsteg.ch](http://www.agn-amsteg.ch) ➡ [www.transco-sedrun.ch](http://www.transco-sedrun.ch) ➡ [www.alptransit.ch](http://www.alptransit.ch) ---
**Author:** ![Peter\_Olejar](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/p/ed655f/32.png) [@Peter\_Olejar](https://infrastruktura.sk/u/Peter_Olejar)\ **Post date:** [Marec 24, 2008, 9:44pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/11 "2008-03-24T21:44:56Z")
Na toto je napriklad stranka s nazvom: [tunnelbuilder.com/](http://www.tunnelbuilder.com/) zdroj: najdene ako odkazy na [www.highways.sk](http://www.highways.sk) ---
**Author:** ![konstrukt](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/k/50afbb/32.png) [@konstrukt](https://infrastruktura.sk/u/konstrukt)\ **Post date:** [Marec 24, 2008, 10:01pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/12 "2008-03-24T22:01:29Z")
Hydroelektráreň Karahnjukar s tunelovými privádzačmi Island v réžii Talianskej firmy Impregilo S.p.a. ➡ [www.karahnjukar.is](http://www.karahnjukar.is) Na tejto ďalekej stavbe sa podieľa aj slovensko-rakúska firma Tubau,a.s. Žilina a slovenská firma Elektrovod Holding,a.s. Bratislava ---
**Author:** ![konstrukt](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/k/50afbb/32.png) [@konstrukt](https://infrastruktura.sk/u/konstrukt)\ **Post date:** [Júl 14, 2008, 5:37pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/13 "2008-07-14T17:37:29Z")
> [@konstrukt](#): > > Tunel Gotthard vo Švajčiarsku /57 km/ bude po dostavbe najdlhší železničný tunel na svete. Hotový má byť v roku 2014 s jeho stavbou sa začalo v roku 2001. Stavbu realizuje konzorcium TAT ➡ [www.tat-ti.ch](http://www.tat-ti.ch) jeho členovia sú Hochtief, Zschokke Locher of Aarau Švajčiarsko, Alpine Mayreder bau Salzburg Rakúsko, CSC Impresa Costruzioni Švajčiarsko, Impregilo Taliansko. > > Stránky o tunely: > ➡ [www.agn-amsteg.ch](http://www.agn-amsteg.ch) > ➡ [www.transco-sedrun.ch](http://www.transco-sedrun.ch) > ➡ [www.alptransit.ch](http://www.alptransit.ch) GOTTHARDSKÝ TUNEL je železničný tunel, ktorý sa práve buduje medzi Švajčiarskom a Talianskom. Jeho plánovaná dĺžka je 57km a spolu s prístupovými tunelmi a šachtami, je to 153km. Jedná sa o jednoznačne najdlhší železničný tunel na svete, prekonal aj najdlhší železničný tunel v Japonsku - Seikan (53,85km). Gotthardský tunel bude tvorený dvoma samostatnými tunelmi, v každom bude jedna koľaj (každý bude mať priemer 9m). Tunel je súčasťou projektu, ktorý má názov Swiss AlpTransit, taktiež známy ako New Railway Link through the Alps - NRLA [Nová železničná trasa cez Alpy]. Súčasťou tohto projektu je aj Lotschbergský tunel, ktorého dĺžka je 34,6km. Obidva tunely boli navrhnuté, tak aby rýchlovlaky a nákladné vlaky ľahko prekonali Alpy, na čo staré tunely nestačili. Pod dokončení sa počíta so skrátením času potrebného na cestu z Zürichu do Milána z terajších 3,5 hodiny na 2,5 hodiny. O tuneloch Tunely sú spojené približne každých 325m priečnymi spojovacími tunelmi. Vlaky budú môcť zmeniť tunel v dvoch staniciach, Sedrun a Faido. Tieto stanice budú obsahovať ventiláciu a budú slúžiť aj ako únikové cesty, v prípade, že by sa v tuneli stala nehoda. Momentálne sa však v Sedrune počíta s klasickou stanicou, hlavne kvôli blízkemu lyžiarskemu stredisku. Isteže by to bola zaujímavá cesta ísť z tunela 800m dlhými šachtami. Tieto šachty skrátia výstavbu tunela minimálne o päť rokov. Technické údaje: Dĺžka: 57km Celková dĺžka všetkých tunelov a šachiet: 153,4km Začiatok stavby: 1993 (prieskumné vrty), 1996 (príprava), 2003 (razenie) Koniec stavby: 2014-2015 Kolaudácia: 2015 Celkové náklady: $ 6,428 miliardy, cca 189,626 miliardy SKK Počet vlakov denne: 200-250 Objem vyťaženej horniny: 24 miliónov ton, 13,3 milióna m³ Počet raziacich strojov: 4 (2 severné, 2 južné) Max. týchlosť razenia: 25-30m v kvalitnej hornine Celková hmotnosť: 3000 ton Celkový výkon: 5000 konských síl [sesulak.skiinfo.sk/2006/08/2 … od-alpami/](http://www.sesulak.skiinfo.sk/2006/08/28/tunel-pod-alpami/) VEĽKÁ ALPSKÁ DIERA Horúčava a pocit, že sa už nikdy poriadne nenadýchnete. Tak to vyzerá vnútri rozostavaného GOTTHARDSKÉHO TUNELA VO ŠVAJČIARSKU, ktorý bude svojimi 57 kilometrami najdlhším tunelom na svete. Reklama Informačné stredisko neďaleko vchodu do Gotthardského tunela v alpskom Amstegu pôsobí trochu ako horská chata. V predsieni prednáškovej sály sú nahádzané veľké červené ruksaky. Dvaja sprievodcovia, s ktorými vlezieme pod zem, ich nachystali pre nás. Sú v nich odborne zabalené kyslíkové prístroje a masky, ktoré dolu povlečieme na chrbtoch. „Dnu sa radšej nepozerajte, znehodnotenie obsahu stojí vyše štyristo eur,“ sucho nás informuje švajčiarskysprievodca. Po diskusii o monumentálnej podzemnej stavbe nás mladý inžinier upozorňuje, že ak máme klaustrofóbiu, mali by sme si namiesto fárania do tunela radšej skočiť na kávu. Všetci však vieme, že ako novinári by sme zahodili životnú šancu pozrieť sa do Gotthardského tunela. Bežní smrteľníci sa tam už nedostanú, vedenie stavby zrušilo internetový poradovník exkurzií, keď sa v priebehu mesiaca naplnil na tri roky dopredu. Fasujeme erárne žlté gumáky, slúchadlá proti hluku, oranžové plášte a umelohmotné helmy. Ruksak s číslom na chrbát a mikrobusy nás vyvážajú do kopca, k dráhe elektrického stavbárskeho vlaku. V otvorených vozňoch je ohlušujúci rachot. Zastavujeme v tme, vnútri hory a uprostred ničoho. Pod nohami nám zurčí voda. Mala som ísť radšej na tú kávu. Masív nad nami Chvíľu trvá, kým si zvykneme na ťažký suchý vzduch. Obrovské ventilátory síce vytrvalo vháňajú dnu kyslík, ale máme pocit, že pre nás všetkých je ho zúfalo málo. Vlasy pod prilbami máme mokré, po chrbtoch nám tečú potoky potu. Neviem, koľko kilometrov od vchodu do podzemia sa nachádzame, radšej to ani nechcem vedieť. Nad nami sú Alpy – horský masív, ktorý sa na nás tlačí miliónmi ton. Všade sa kúdolí jemný prach, usádza sa na pokožke a štípe v očiach. Nad hlavami nám visia káble, vidíme oceľové konštrukcie. Matka príroda sa snaží znovu uzatvoriť každých pár vyrazených metrov, otvory treba neustále spevňovať železom. V Gotthardskom tuneli pracuje najväčší raziaci stroj na svete. Raziči ho nežne nazývajú Jumbo. Má desať metrov v priemere a je pokrytý desiatkami čepelí pripravenými zahryznúť sa do kameňa. „V dobrých podmienkach môžeme s týmto strojom denne vyhĺbiťaž štyridsať metrov za deň,“ hovorí sprievodca. Podmienky však nie sú vždy dobré a vyskytnú sa aj vážne geologické problémy. V niektorých miestach je kameň mäkký ako maslo, čo spôsobuje veľké komplikácie pri vykopávaní. V zlých podmienkach, keď je kameň veľmi mäkký, robotníci vyhĺbia len pol metra za deň. Budovanie si vyžaduje variáciu techník, v niektorých sekciách vyhadzujú skalu do vzduchu aj výbušninami. Uprostred staveniska je v kuse vytesanej skaly postavený oltárik svätej Barbore. Po ceste narážame na ohňovzdorný kryt. Vyzerá ako obrovský kontajner. Ak vypukne požiar alebo nastane zával, robotníci v ňom môžu počkať na pomoc. Vydržali by tam niekoľko hodín… Ďalšia nepríjemná predstava. Babylon v podzemí Obdivujem každého, kto denne zostupuje do tunela a trávi tam celý pracovný čas. Mne úplne stačila jedna hodina. Nemecký razič Dietmar Hoffer pracuje pri konštrukcii tunelov bez prestávky neuveriteľných dvadsať rokov. V podzemí je zvyčajne okolo päťdesiat stupňov, denne je v prevádzke až 70 strojov. Hluk, teplo a stály nedostatok kyslíka vydržia len tvrdí chlapi. V Amstegu blízko vchodu do tunela robotníci bývajú v unimo ubytovniach. V okolí je iba pustatina, po jedlo zrejme chodia do blízkej dediny. Kultúrne vymoženosti sú asi zbytočné, určite sa im po drine v podzemí ani nikam nechce. Na konštrukcii tunela pracuje dvetisíc ľudí. Chodia na dvojtýždňové zmeny a zastupujú rôznorodosť švajčiarskych obyvateľov. Počuť tu nemčinu, taliančinu, francúzštinu aj retrorománčinu. V roku 2004 si Švajčiari v referende odhlasovali, aby všetka nákladná doprava, ktorá prechádza ich krajinou, išla po železnici. Cez Alpy sa už vtedy denne prepravovalo alarmujúcich 90 ton ťažkého nákladu, dnes je to ešte viac. Ambiciózny plán postaviť vysokorýchlostnýželezničný spoj medzi Milánom a Zürichom už naberá konkrétnu podobu. Gotthardský tunel bude mať 57 kilometrov, bude najdlhší na svete, s kombináciou železničnej a cestnej dopravy. Celá železničná trasa bude vo výške 500 metrov nad morom. Vlaky dosiahnu rýchlosť až 240 kilometrov za hodinu, čím sa zníži čas cesty medzi týmito veľkomestamizo 4 na 2,5 hodiny. Okrem dvoch hlavných železničných „rúr“ sa museli vykopať aj ďalšie prístupové tunely pre ľudí a vybavenie. Cena celého koľajového spojenia vyletela z 8 na 15 miliárd dolárov a koniec stavby sa nepredpokladá skôr než v roku 2018. Zmiznutie Álp? Cestovanie vlakom v nekonečnom tuneli pod zemou musí byť zvláštny zážitok. Miestny architekt Arthur Lorentz má však aj námietky proti takémuto druhu prepravy. „Spôsobí to zmiznutie Álp. Keď teraz cestujete z Zürichu do Milána, máte krásny panoramatický výhľad. Ale tento tunel zmení Alpy na veľkú čiernu dieru.“ Obyvatelia v okolí tunela však túto „alpskú dieru“ vítajú. Hoci pôvodný plán bol vytvoriť vlakovú dráhu bez zastávky, mala by sa vybudovať stanica hlboko v horách so symbolickým názvom Porta Alpina (Brána do Álp). Turisti sa rekordne rýchlo dostanú vlakom do Álp a potom ich tisíc metrov dlhý výťah vyvezie nahor do čerstvého horského vzduchu. Keď sme vyhrkotali vo vagónikoch stavbárskej železničky na povrch, poriadne sme sa ho nadýchli aj my. O pár rokov už Gotthardský tunel budú môcť vidieť tisícky návštevníkov. Spoza okien eurovlakov uháňajúcich naprieč Alpami. [lesk.zoznam.sk/cl/11125/243999/V … pska-diera](http://lesk.zoznam.sk/cl/11125/243999/Velka-alpska-diera) ---
**Author:** ![magnus](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/m/e9c0ed/32.png) [@magnus](https://infrastruktura.sk/u/magnus)\ **Post date:** [Júl 14, 2008, 6:58pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/14 "2008-07-14T18:58:38Z")
v najnovsom cisle casopisu Tunel je celkom pekne spracovana problematika a prehlad dlhych tunelov. ---
**Author:** ![konstrukt](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/k/50afbb/32.png) [@konstrukt](https://infrastruktura.sk/u/konstrukt)\ **Post date:** [Júl 15, 2008, 5:56pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/15 "2008-07-15T17:56:19Z")
> [@magnus](#): > > v najnovsom cisle casopisu Tunel je celkom pekne spracovana problematika a prehlad dlhych tunelov. To nové číslo ktoré spomínaš ešte nie je na internete v elektronickej verzii, no sme tu iba niektorý, čo poznajú a odoberajú tento časopis preto sem dám túto stránku pre oboznámenie sa s týmto odborným časopisom Tunel ➡ [ita-aites.cz/showdoc.do?docid=1655](http://www.ita-aites.cz/showdoc.do?docid=1655) ---
**Author:** ![konstrukt](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/k/50afbb/32.png) [@konstrukt](https://infrastruktura.sk/u/konstrukt)\ **Post date:** [August 1, 2008, 8:11pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/16 "2008-08-01T20:11:23Z")
Stometrová obluda v podzemí alebo neverte hollywoodskym výmyslom ➡ [marusic.blog.sme.sk/c/128746/Sto … yslom.html](http://marusic.blog.sme.sk/c/128746/Stometrova-obluda-v-podzemi-alebo-neverte-hollywoodskym-vymyslom.html) ---
**Author:** ![konstrukt](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/k/50afbb/32.png) [@konstrukt](https://infrastruktura.sk/u/konstrukt)\ **Post date:** [August 1, 2008, 8:13pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/17 "2008-08-01T20:13:36Z")
Ako tunelovať v hlinách a inom blatoidnom sajrajte ➡ [marusic.blog.sme.sk/clanok-129228.html](http://marusic.blog.sme.sk/clanok-129228.html) - 4 videá ---
**Author:** ![konstrukt](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/k/50afbb/32.png) [@konstrukt](https://infrastruktura.sk/u/konstrukt)\ **Post date:** [August 1, 2008, 8:16pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/18 "2008-08-01T20:16:47Z")
TBM - tunelovací raziaci stroj ➡ [marusic.blog.sme.sk/clanok-100709.html](http://marusic.blog.sme.sk/clanok-100709.html) - 4 videá ---
**Author:** ![pohodak](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/p/e56c9b/32.png) [@pohodak](https://infrastruktura.sk/u/pohodak)\ **Post date:** [August 2, 2008, 3:30pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/19 "2008-08-02T15:30:30Z")
chalan ma vynikajuci blog, tie jeho tunelovacie clanky vzdy zhltnem na jeden sup 🙂 ---
**Author:** ![legal](https://infrastruktura.sk/letter_avatar_proxy/v4/letter/l/8baadc/32.png) [@legal](https://infrastruktura.sk/u/legal)\ **Post date:** [August 10, 2008, 6:55pm UTC](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794/20 "2008-08-10T18:55:11Z")
V rakusku som videl v Gasteinertal zaujmavu vec: jednorurovy tunel, ktory mal dve poschodia po 2 pruhoch. Horny do doliny, dolny von. Je viac takychto tunelov ? [Nasledujúca stránka](https://infrastruktura.sk/t/tunelove-stavby-a-technologie-aj-vo-svete/8794.md?page=2)