Staré domy nezvládajú nápor kamiónovej dopravy
(08.08.2005; Hospodárske noviny; s. 3; Zverková Daniela)
Praskliny na domoch: cestné obchvaty chýbajú, doprava rastie geometrickým radom, poisťovne škody nepreplácajú.
Staré domy pri cestách nezvládajú pre chýbajúce obchvaty obcí čoraz intenzívnejší nápor dopravy. Hoci niektoré už vykazujú statické poruchy, ich obyvatelia nedostanú od poisťovní, alebo od správcu ciest ani halier. Proti otrasom na cestách sa poistiť nedá a Slovenská správa ciest nenesie zodpovednosť za chýbajúce obchvaty obcí. Ministerstvo ich budovanie desaťročie odsúvalo až do minulého roka, keď problém spolu so zodpovednosťou za časť cestnú sieť zdedili samosprávne kraje.
Prekážajú najmä kamióny
Výsledkom je, že napríklad po ceste 1/63 z Bratislavy smerom na Dunajskú Stredu prejde každých päť minút zhruba 120 áut, denne ich je až 16‑tisíc. Podľa Dagmar Effenbergerovej zo stavebnej komisie na Obecnom úrade v Rovinke sú domy v dedine popraskané a statické poruchy vykazujú nielen staré, ale aj novšie zo 60. rokov minulého storočia.
Podiel ťažkej dopravy na zlom stave najmä starých domov pripúšťa aj Vladimír Mastená z útvaru dopravného inžinierstva Slovenskej správy ciest. “Na ceste 1/63 je zlá skladba s vysokým zastúpením ťažkej dopravy,” hovorí Mastená, podľa ktorého dvojpruh znesie denne okolo 14,5 tisíca áut denne.
V máji proti kamiónom protestovali Šahy, v polovici júla Liptovské Matiašovce. Stredom oboch obcí prejde za každú tri a pol minútu jeden kamión. “Kým som prešiel dvesto metrov, minuli ma štyri veľké ťahače,” hovorí starosta Šiah Ján Jaňák. Domy stojace len tri metre od cesty praskajú, pričom väčšinou nie sú poistené. Porušenie domov hrozí aj v Žiline, Považskej Bystrici, a ak sa nepostaví nová príjazdová cesta, i v Tepličke nad Váhom. Po dobudovaní závodu Kia Motors sa premávka v týchto lokalitách zvýši na pol druha tisíca kamiónov denne, teda každé tri minúty jeden. “Domy neboli dimenzované na dopravné zaťaženie, ktoré vznikne po dobudovaní závodu kórejskej automobilky,” myslí si Katarína Bačova z Katedry dopravných stavieb na Stavebnej fakulte STU v Bratislave.
Komplikované dokazovanie
Poisťovne nechcú škody na domoch preplácať. “Otrasy z dopravy nie sú zemetrasenie, a teda ani živelná pohroma,” vysvetlila členka stavebnej komisie v Rovinke. Infolinka Kooperativy tvrdí, že premávkou spôsobené škody na domoch musí hradiť správca cesty, teda samosprávy alebo Národná diaľničná spoločnosť.
Podľa výkonnej riaditeľky Slovenskej kancelárie poistiteľov Lýdie Blažekovej sa škody na domoch veľmi ťažko dokazujú. “Musí sa preukázať škoda, ktorú spôsobila prevádzka konkrétneho motorového vozidla,” vysvetľuje Blažeková. Podľa hovorkyne Allianz ‑ Slovenskej poisťovne Lucie Muthovej sa dajú praskliny zaplatiť z poistky iba ak stavbári niečo zanedbali, napríklad nedodržali projekt a nepostavili bariéru.
Muthová podotýka, že súdny spor so Slovenskou správou ciest alebo s Diaľničnou spoločnosťou by asi nebol priechodný. “Bolo by treba množstvo posudkov a konaní. Pritom si ťažko možno predstaviť, ako nejaký právnik dokáže, že správa ciest zavinila zvýšenie dopravy,” tvrdí Muthová.
Keď škoda skutočne vznikne, musí ju odstrániť, prípadne zaplatiť investor stavebných prác, ale až na základe posudku súdneho znalca. “Každý správny investor pred začatím stavebných prác musí presne zdokumentovať stav všetkých domov. Najlepšie kamerou, aby bolo jasné, v akom stave boli predtým, a čo je dôsledok stavebnej činnosti v okolí,” radí autorizovaný inžinier Igor Badiar.
Riešením sú zatiaľ neexistujúce obchvaty
Podľa štátneho tajomníka ministerstva dopravy Jána Kotuľu sa niekedy o obchvate uvažuje už keď premávka prekročí tri tisícky vozidiel denne. Vladimír Mastená zo Slovenskej správy ciest si myslí, že dôvodom nemusí byť len intenzita dopravy, ale napríklad zlá kvalita bývania obyvateľov obce alebo nízka bezpečnosť.
Samosprávy zobrali problém preťažených ciest do svojich rúk. “Cesty druhej a tretej triedy sme od správy ciest prebrali pred pol druha rokom. Máme ucelený koncept výstavby obchvatov a v rámci finančných možností nadviažeme na pôvodné plány,” hovorí riaditeľ akciovej spoločnosti Regionálne cesty Dušan Štofa. Šéf firmy, ktorá spravuje cesty v Bratislavskom samosprávnom kraji dodáva, že samospráva už pripravuje výstavbu obchvatu Modry a Pezinka, na ktorý si zoberie úver. Peniaze na obchvaty na cestách prvej triedy musí podľa Štofu zabezpečiť štát.
Obchvat, ktorý by mal riešiť preťaženie Rovinky, Dunajskej Lužnej a Šamorína, je zatiaľ len v územných plánoch, ktoré počítajú s jeho vybudovaním už od roku 1992. Nedostatok peňazí projekt posunul až do roku 2015. “Národná diaľničná spoločnosť už dala vypracovať územnoplánovaciu dokumentáciu na nultý obchvat Bratislavy, ktorý bude súčasťou rýchlostnej cesty R7. Ide o strednodobý výhľad, čo znamená sedem až 15 rokov. Takže aspoň vidíme svetielko na konci tunela,” hovorí starosta Dunajskej Lužnej Ladislav Cingeľ. Podľa vedúceho odboru dopravy žilinského VÚC Daniela Škerdu sú náklady na vybudovanie obchvatu v Matiašovciach viac ako 75 miliónov korún. VÚC ich nemá. Navyše, podobné problémy má viacero obcí v kraji.