Škrtli dlhy a podnikajú ďalej. Manažérov Váhostavu čakajú trestné oznámenia
Ľudia v pozadí gigantu Juraja Širokého by mohli ísť aj na pár rokov do väzenia. Malé firmy chcú ísť k súdu.
Manažéri Váhostavu, Doprastavu či iných veľkých stavebných firiem, ktoré sa krachu vyhli nezaplatením faktúr menším firmám, budú zrejme musieť dokázať, že subdodávateľov neobrali o peniaze vedome a zámerne. Viaceré firmy totiž chystajú trestné oznámenia na štatutárov firiem, ktorí podľa nich poškodili veriteľov. Slovenský bankrotový a trestný zákon takéto trestné činy pozná, no doteraz sa veritelia málokedy odvážili dlžníkov žalovať.
Prvými na rade môžu byť manažéri Váhostavu. Firma z portfólia Juraja Širokého už vyhlásila, že z 90-miliónovej sekery voči bežným dodávateľom zaplatí možno len desatinu. Vysvetľuje, že viac zaplatiť nezvláda, hoci už vie, že bude ďalej stavať pre štát.
„Na úkor darebákov, bánk a štátu budú legálne okradnutí mnohí zamestnávatelia, ich zamestnanci a v konečnom dôsledku živitelia rodín,“ vysvetľuje šéf firmy Remal Milan Blaho, prečo chcú stavbári podávať podnety na trestné stíhania.
Kto je v krachu, musí sa priznať sám
Odpis dlhov namiesto bankrotu je podľa zákona legálny, no existujú však spôsoby, ako ho zmanipulovať alebo len zneužiť na očistenie firmy. To sa podľa stavbárov stalo aj v prípade Váhostavu. Ten to odmieta.
Slovenské zákony napríklad prikazujú, aby firma v problémoch sama dostatočne skoro súdu ohlásila svoj úpadok. Cieľ je, aby sa dlhy zbytočne nenabaľovali a veritelia tak nestratili oveľa viac, než keby sa rozbehol bankrot alebo ozdravenie včas.
Stavbári tvrdia, že manažéri Váhostavu klamali, keď celé mesiace všetkým tvrdili, že majú situáciu pod kontrolou a žiadna očista od dlhov nehrozí. Spovedať vyšetrovateľom by sa preto podľa nich mal bývalý generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Váhostavu Ján Kato. Zo šéfovskej stoličky ho Široký odvolal pred pár mesiacmi.
Z vlastnej iniciatívy musí ísť pred konkurzný súd každá firma, ktorá už má viac dlhov ako majetku. Dokázať štatutárovi firmy, že subdodávateľov a iných veriteľov vedome podvádzal, je napriek tomu náročné. Musel by sa nájsť dôkaz, že napríklad riaditeľ Váhostavu o “predĺžení” firmy vedel a napriek tomu nekonal. Inak to možno hodnotiť len ako mravný, nie právny problém.
Ak by stavbári dokázali, že odpis dlhov Váhostav umelo odkladal, členovia predstavenstva stavebného gigantu vrátane Juraja Širokého by mohli byť braní na zodpovednosť. Trestný zákon hovorí pri najmenej prísnej sadzbe o väzení až na dva roky pre osoby, ktoré poškodili veriteľa napríklad tým, že mu vinou neskorého zásahu škrtli z vystavených faktúr oveľa viac, než keby situáciu riešili včas. Celkový trest by pritom mal byť úmerný veľkosti škody.
„V načrtnutom prípade by mohlo dôjsť napríklad k spáchaniu trestného činu napríklad poškodzovania veriteľa, zvýhodňovania veriteľa, zavineného úpadku či marenia konkurzného konania,“ opisuje advokát a konkurzný správca z právnej kancelárie bnt law Vladimír Kordoš. Maximálne to môže skončiť odsúdením na 8 rokov nepodmienečne.
Ak niekoho uprednostnia
Stavbári tvrdia, že nehodlajú zostať iba pri tomto type trestného oznámenia. Detaily nehovoria, no možností majú viacero.
Trestať sa môže napríklad aj za to, ak dlžník dostane niektorého z veriteľov zámerne do lepšej pozície oproti iným. Ak napríklad nepreplatenú faktúru zabezpečí dlžník ešte pred očistou firmy záložným právom, zvýhodní tým niektorých dodávateľov, pretože nie všetci “fakturanti” takúto zábezpeku majú.