ROZDIEL MEDZI ĽUĎMI, PARADOX NAŠICH ČIAS

[size=150]ROZDIEL MEDZI ĽUĎMI[/size]

Otec jednej veľmi bohatej rodiny zobral svojho syna na vidiek s úmyslom ukázať mu, v akej biede niektorí ľudia žijú. Pár dní a nocí strávili na istom malom hospodárstve, ktoré vlastnila pomerne chudobná rodina. Keď sa vracali , otec sa syna pýta, ako sa mu výlet páčil.

To bolo úžasné, ocko!
Videl si v akej biede tí ľudia žijú?, hovorí otec
Videl.
Tak povedz, čomu si sa na tomto výlete naučil?
a syn nato, odvetil:

Videl som, že my máme jedného psa a oni štyroch.
My máme bazén do polovice záhrady a oni potok, čo nikde nekončí. My sme si kúpili do záhrady lampáše a im v noci svietia hviezdy. Naša veranda siaha až po prednú záhradku a im patrí celý horizont. My žijeme na malom pozemku a oni majú polia, ktorým nedovidíš konca. My máme sluhov, čo nás obsluhujú, ale oni slúžia druhým. My si svoje potraviny kupujeme, kým oni si pestujú svoje vlastné. Náš pozemok je obohnaný ochranným múrom ich chránia priatelia.
Otca to načisto umlčalo.

Ocko, ďakujem ti, že si mi ukázal akí sme biedni.

NO NIE JE TO ÚŽASNÉ KEĎ SA ČLOVEK DOKÁŽE POZRIEŤ NA VECI Z NADHĽADU? TO VÁS PTOM NÚTI ZAMÝŠĽAŤ SA, ČO BY SA STALO, KEBY SME DOKÁZALI BYŤ VĎAČNÍ ZA TO, ČO MÁME A NEROBILI SI STAROSTI KVOLI TOMU, ČO NEMÁME.

VÁŽTE SI ČO MÁTE A ZVLÁŠŤ SVOJICH PRIATEĽOV!

[size=150]PARADOX NAŠICH ČIAS[/size]

Dnes máme väčšie domy a menšie rodiny
Viac vymožeností, ale menej času
Máme viac titulov, ale menej zdravého rozumu
Viac vedomostí, ale menej súdnosti
Máme viac odborníkov, ale aj viac problémov
Viac zdravotníctva, ale menej starostlivosti

Utrácame príliš bezstarostne
Smejeme sa primálo
Jazdíme prirýchlo
Pohneváme sa priskoro
Udobrujeme prineskoro
Čítame príliš málo
Televíziu sledujeme priveľa
A modlíme sa priveľmi zriedka

Znásobili sme naše majetky
ale zredukovali naše hodnoty
Rozprávame priveľa, milujeme primálo
a klameme príliš často
Učíme sa ako zarábať na živobytie
ale nie ako žiť
Pridali sme roky životu, ale nie život rokom
Máme vyššie budovy, ale nižšie charaktery
Širšie diaľnice, ale užšie obzory
Míňame viac, ale máme menej
Kupujeme viac, tešíme sa z toho menej

Cestujeme na Mesiac a späť,
ale máme problém prejsť cez ulicu navštíviť susedov
Dobýjame vonkajší vesmír
ale nie vnútorný
Rozbili sme atóm
ale nie naše predsudky

Píšeme viac, učíme sa menej,
plánujeme viac, dokončujeme menej
Naučili sme sa ponáhľať sa, ale nie čakať,
máme vyššie platy, ale nižšiu morálku
Vytvorili sme viac počítačov pre viac informácií
a aby sme vytvorili viac kópií
ale máme menej komunikácie

Máme vyššiu kvantitu
ale nižšiu kvalitu
Toto je čas rýchleho stravovania a pomalého trávenia
vysokých mužov a nízkych charakterov
Viac voľného času a menej zábavy…
viac druhov jedla… ale menej výživy
Dva platy… ale viac rozvodov
Krajšie domy… ale neúplné rodiny

Preto navrhujem, že tak ako dnes, nenechávaj nič na zvláštnu príležitosť,
pretože každý deň, ktorý žiješ, je zvláštna príležitosť
Vyhľadávaj vedomosti, čítaj viac, seď na verande
a obdivuj výhľad bez toho, aby si venoval pozornosť svojim potrebám
Tráv viac času s rodinou a priateľmi, jedz obľúbené jedlá
a navštevuj miesta, ktoré máš rád
Život je reťaz radostných momentov,
nie je len o prežití
Používaj svoje krištáľové poháre,
nešetri najlepším parfémom
a použi ho zakaždým kedy cítiš, že chceš
Odstráň zo svojho slovníka frázy ako
“niekedy inokedy” a “nabudúce”
Napíš ten list, ktorý si chcel napísať
“niekedy inokedy”

Povedz svojej rodine a priateľom
ako veľmi ich ľúbiš
Neodkladaj nič, čo vnáša smiech
a radosť do tvojho života
Každý deň, každá hodina, každá minúta je výnimočná
a ty nevieš, či nebude tvoja posledná

Prebraté z: hojko.com/index.php :wink:

tak, tak…

bohužiaľ niektorý ľudia si pletú zmysel svojho bytia, ktorý má spočívať v rozvinutí svojich schopností s bezhlavým bojom proti úzkosti a konečnosti hromadením majetku, čo im dává domnelý pocit nesmrtelnosti.

Hore uvedené vyzerá ako filozofické bla bla, ale nie je tomu tak…len som volne formuloval slová z múdrych kníh mojho obľubeného psychologa, sociologa a filozofa v jednej osobe