- Tri úseky diaľnice D3 by mali šoférom priniesť 13-minútovú časovú úsporu.
- Predtým však prídu veľké dopravné obmedzenia.
- Čoskoro by sa práce na Kysuciach mohli rozbehnúť.
- Štát sa vyrovnal aj s problémom v prípade najjužnejšieho a najdrahšieho úseku.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Posledný septembrový deň podpísal štát hneď tri zmluvy na veľké diaľničné stavby – úseky D3 medzi Žilinou a Čadcou. V tom čase však mal právoplatné stavebné povolenie len na dva z nich.
Pri najjužnejšej a súčasne najdrahšej časti od krajského mesta po Kysucké Nové Mesto viazol proces na rozklade. Ten podala obyvateľka, lebo jej štát pre diaľnicu plánuje na pozemkoch búrať budovy starého automotoklubu.
Minister dopravy Jozef Ráž vtedy povedal, že prieťahy nestoja v ceste stavby. Keďže ide o strategickú investíciu, môžu stavať. Avizoval tiež, že o niekoľko dní by sa mala situácia vyriešiť. K rozuzleniu prišlo nedávno.
Ráž rozhodol o zamietnutí rozkladu. Proti tomuto rozhodnutiu sa už nedá odvolať, proces však môže mať dozvuky na súdoch. Hlavný dôvod, prečo takto rozhodol, je už spomínaný zákon o strategických investíciách.
Sporné pozemky
Popri ceste, ktorá vedie naprieč Kysucami a denne ňou prechádza na niektorých miestach až 27-tisíc áut, sa nachádzajú v Budatínskej Lehote zarastené pozemky za hrdzavejúcim oplotením. Za bývalého režimu tu svoje aktivity vykonával Zväz pre spoluprácu s armádou, známy aj ako Zväzarm.
Išlo o branno-spoločenskú organizáciu, ktorá zastrešovala okrem športov ako motokros či preteky aj iné hobby činnosti, napríklad rádioamatérov, letcov či kynológov. Neskôr v 90. rokoch sa organizácia pretransformovala na Združenie technických športov a činností. Konkrétne v tejto lokalite sa stretávali nadšenci rely.
Práce na troch úsekoch D3 by sa mali rozbehnúť ešte v tomto roku. FOTO: HN/Vladimír Filipko
Národná diaľničná spoločnosť odkúpila polovicu areálu pred niekoľkými rokmi. Druhá polovica patrí dcére bývalého riaditeľa automotoklubu. Na tej by sa však podľa katastra nemali nachádzať žiadne budovy. Technická správa, ktorú mala majiteľka štátu doručiť, však údajne hovorí aj o dielňach, skladoch či garážach. Niektoré dokonca vraj majú aj súpisné číslo.
Vec najprv preskúmala komisia, ktorá navrhla Rážovi rozklad zamietnuť. „V celom rozsahu som preskúmal napadnuté rozhodnutie, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj podklady na napadnuté rozhodnutie spolu s predloženým spisovým materiálom v tejto veci a dospel som k záveru, že rozklad je potrebné zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť,“ píše minister.
Šéf rezortu uznáva, že vlastnícke právo je garantované Ústavou, táto ochrana však nie je absolútna a vlastnícke právo možno vyvlastniť alebo nútene obmedziť. Musí to však byť v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu.
Ako hlavný dôvod uvádza, že stavba sa nachádza v trase dôležitého európskeho koridoru a vláda ju označila ako strategickú investíciu. V tomto prípade sa majiteľ pri procese vyvlastnenia môže odvolať formou správnej žaloby, ktorá však nemá odkladný účinok.
Tento efekt statusu strategickej investície bol jedným z dôvodov, prečo pred jeden a pol rokom prezidentka Zuzana Čaputová zákon vetovala. Aj niektorí odborníci z oblasti práva hovorili o možnom porušení ústavných práv.
Štát komunikoval
Okrem tohto argumentu však Ráž v rozhodnutí vyzdvihol aj to, že štát s nespokojnou majiteľkou komunikoval, debata však z jej strany údajne viazla. Stavebník ešte pred začatím konania podal na obec Radoľa podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, aby zistil, kto stavebné objekty, ktoré chcel zbúrať, vlastní.
Z výsledku štátneho stavebného dohľadu z apríla 2025 vyplýva, že majiteľka pozemkov na výzvu nereagovala a ani nepredložila žiadne právne doklady k predmetným stavbám. „Námietku účastníčky konania, že sa s ňou nekonalo v rámci štátneho stavebného dohľadu alebo v rámci stavebného konania, preto považujem za bezpredmetnú,“ hovorí Ráž.
Stavbe tak prakticky nestojí nič v ceste a staveniská na tri úseky by sa mali odovzdať zhotoviteľom ešte v tomto roku. Rozbehnúť by sa mohli aj prvé práce ako výruby stromov či prieskumy terénu. Medzi prvé práce bude patriť aj preložka cesty pri žilinskej mestskej časti Brodno, na ktorú by mala byť v ďalších etapách presmerovaná doprava.
Štát už zverejnil aj zmluvy s jednotlivými zhotoviteľmi. Na základe nich by mal byť severný úsek hotový zhruba za štyri a pol roka, zatiaľ čo ten stredný a južný za tri a pol roka.
13 minút
Problémom však môže byť to, že sa celá stavba s celkovou dĺžkou zhruba 26 kilometrov bude realizovať prakticky naraz. V regióne tak môžu vzniknúť dopravné problémy. Minister Ráž tiež povedal, že sa čoskoro začnú rokovania s políciou, v rámci ktorých sa nastavia aj obchádzkové trasy. Tie však zatiaľ nešpecifikoval.
Podľa primátora Kysuckého Nového Mesta Mariána Mihaldu bude na rokovanie prizvaný aj najväčší zamestnávateľ v regióne, spoločnosť Schaeffler. Dodal tiež, že sa uvažuje o tom, že sa kamiónová doprava odkloní na Moravu, respektíve pôjde cez oravské obce a mestá.
V konečnom dôsledku by na Kysuciach mali mať šoféri trasu, ktorá cestu výrazne urýchli. Južný úsek by mal ušetriť šoférom takmer osem minút, stredný viac než tri minúty a najsevernejší s druhou rúrou tunela Horelica zhruba dve minúty. Dokopy by to mohlo šoférom priniesť zhruba 13 minút, to však platí pri ideálnych podmienkach.
Dnes stoja šoféri najmä v lieviku medzi Žilinou a Kysuckým Novým Mestom v denných špičkách aj desiatky minút. Prínos diaľnice teda bude nesporný, aj keď v najbližších rokoch sa v regióne dopravná situácia skomplikuje.