Povedie helsinský koridor cez Želiezovce a Levice? Trasa podporená deklaráciou
(11.07.2005; Pohronie; č. 27/2005, s. 1, 2; Klimentová Daša)
ŽELIEZOVCE ‑ Žilina ‑ Žiar nad Hronom ‑ Hronský Beňadik ‑Levice ‑ Želiezovce ‑ Štúrovo. Takúto trasu slovenského úseku severojužného tzv. helsinského koridoru podporili deklaráciou účastníci medzinárodnej konferencie v Želiezovciach.
O čo vlastne ide? Po rozšírení Európskej únie v pristupujúcich krajinách vyvstala potreba vybudovať kvalitnú dopravnú infraštruktúru, ktorá bude zároveň napojená na hlavné transeurópske cestné ťahy. Tým, že Európa bude prejazd‑ná nielen zo západu na východ, ale aj zo severu na juh, vznikne rýchly koridor na prepravu tovaru a osôb cez celý kontinent, Balkán až do Ázie. Obnovením modelu, podobnému takzvanej hodvábnej ceste, sa zvýši konkurencieschopnosť celej Európy a jej regiónov aj voči silnejúcej ázijskej ekonomike.
Už dávnejšie je známa snaha mesta Šahy, aby ťažiskové cestné línie pretínali práve túto oblasť. S podobnou iniciatívou sa ale zviditeľňujú aj Želiezovce, Levice a ostatné mestá ležiace na potenciálnej novej cestnej línii.
Aktivita na oboch stranách hranice
Predstavenie niekoľkých variantov hlavného ťahu naprieč Európou na ose sever ‑ juh a podpísanie deklarácie bolo obsahom rokovania, ktoré sa uskutočnilo v pondelok, 4. júla v Želiezovciach. V priestoroch želiezovského Mestského úradu hovoril predseda Konzultatívnej rady euroregiónov vyšehradských krajín István Ágocs o cieli stretnutia predstaviteľov slovenských aj maďarských samospráv: “Chceme vytvoriť partnerstvo pre dosiahnutie severojužného prepojenia Európy, kde by vznikla jedna nová, ťažisková línia.” Na jeho slová nadviazal primátor mesta Želiezovce JUDr. Gejza Nagy: “Podobnými stretnutiami chceme vyriešiť jeden veľký problém. Naši susedia (Maďarská republika, pozn. red.) už podobnú konferenciu zorganizovali a podpísali deklaráciu. Aj my chceme upozorniť kompetentné osoby, politikov a štátnych činiteľov, aby zasiahli v tomto smere a prijali náš návrh.”
Cestné vákuum
Ponúkané varianty predstavili na konferencii odborníci v doprave zo Slovenska aj z Maďarska. Z troch možností je pre účastníkov najprípustnej‑ší takzvaný variant “B”, hoci aj tu je potrebné ešte zosúladiť niektoré detaily. V hlavných čr‑tách by trasa mala prepojiť Baltické more s Balkánom. Tento zámer má už svoju konkrétnu podobu a známy je pod názvom Helsinský koridor. V ostatných krajinách je už veľká časť tejto osi zrealizovaná, zostáva sa ale dohodnúť o podobe trasy, ktorá by mohla pretínať práve Slovensko a Maďarsko. Podoba horizontálneho prepojenia Slovenska je už viac ‑ menej známa a z veľkej časti vybudovaná: Ide o rýchlostnú komunikáciu R 1 z Trnavy, Nitry, Žiaru nad Hronom, cez Zvolen do Banskej Bystrice. Ďalšia horizontálna línia. R 7, je vo fáze plánovania a mala by spojiť Slo‑vensko v južnej časti z Bratislavy, Dunajskej Stredy, cez Nové Zámky, Veľký Krtíš až po Lučenec.
Tri varianty
Otázkou zostáva, ako vyriešiť vertikálne ťahy naprieč Slovenskom. Jeden z variantov ponúka rýchlostnú cestu R 3, ktorá by prechádzala len okrajom Nitrianskeho kraja cez Zvolen, Šahy, a na maďarskej strane cez Vác a Érd. Ďalší variant s pracovným názvom “preložka cesty 1 / 64” by preťal Hlohovec, Nitru, Nové Zámky a Komárno. Účastníci želiezovskej konferencie preferujú cestu 1 / 76. Mala by mať podobu Žilina ‑ Žiar nad Hronom ‑Hronský Beňadik ‑ Levice ‑Želiezovce ‑ Štúrovo. Tu sa predpokladá stavba nového mostu cez Dunaj. Hoci most je výraznou investíciou, je toto riešenie lacnejšie ako stavba dlhého tunela cez Donovaly, ktorý by bol nevyhnutný v prípade realizácie inej možnosti. Štúrovo navyše poskytuje možnosť prepojenia na lodnú dopravu a železničnú dopravu. Tento druhý najväčší železničný uzol na Slovensku je doteraz nevyťažený, vrátane relatívne novej prekládkovej stanice z osemdesiatych rokov.
Z ostrihomskej župy by cestný ťah smeroval do vnútrozemia Maďarska. Južní susedia ešte riešia problém s komunikáciou M O okolo Budapešti, ktorá je už teraz preťažená. Uvažujú preto viesť komunikáciu po Žambeckej kotline smerom na juh k Sarajevu, Mostaru a Ploce.
Ako uviedol poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a zástupca Nitrianskeho samosprávneho kraja Ing. Iván Farkas, “trasu od Baltického mora okolo Budapešti a Ploče už vyznačila aj Európska komisia. Stále ale nie je doriešená podoba úseku medzi Žilinou a Budapešťou.”
V jednote je sila
Výnimočnosť tejto iniciatívy podčiarkol aj István Ágocs: “Ja osobne zatiaľ neviem o podobnej aktivite na pôde Európskej únie, kedy by sa dva národy takto spojili a iniciatívou zospodu sa snažili dopracovať k najvyšším úrovniam.” Za deklaráciou, ktorú v závere konferencie podpísali všetci zúčastnení hostia, stojí 30 obcí. Medzi nimi Želiezovce, Levice, Tlmače, Hronský Beňadik, Štúrovo, Zlaté Moravce, Žiar nad Hronom, Martin, Žarnovica. K apelu sa pridali aj regionálne združenia a mikroregióny Turiec, Dvory a okolie, Dolnohronské regionálne združenie, aj regióny Žiaru a Kremnice. K deklarácii sa pripája aj predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Doc. Ing. Milan Belica, Phd.
Infraštruktúra podmieňuje rozvoj
Ako uviedol vedúci odboru dopravy Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja Ing. Viliam László: “Kvalitná dopravná infraštruktúra v podstatnej miere ovplyvní rozvoj regiónu. Z dôvodu predpokladaného prílevu investícií bude potrebné dobudovať nadnárodnú cestnú sieť v našom regióne. Zároveň by sa vyrovnali nežiaduce rozdiely medzi jednotlivými regiónmi.”
Želiezovské stretnutie bolo v poradí štvrté v tejto zostave a rokovania budú mať pokračovanie 13. septembra v Budapešti, kde budú predstavené ďalšie kroky v budovaní severojužného helsinského koridoru, ktorý by mal pretínať Nitriansky kraj práve v oblasti Želiezoviec a Levíc.