Nútené práce. Stavbárov bolí z vládneho uznesenia hlava
(23.06.2005; Trend; č. 24/2005, s. 16‑17; BEER Gabriel)
Stavebné spoločnosti, ktoré chcú získať veľké štátne zákazky, sa musia zaviazať, že na svojich stavbách zamestnajú nezamestnaných. Prikazuje im to nenápadné uznesenie vlády, ktoré schválila už vlani v lete. Stavbári sú z toho zdesení a vládne uznesenie, ktoré podľa nich nemá logiku, sa snažia obísť.
Nútené percentá
O čo ide? Uznesenie vlády prikazuje firmám pri projektoch, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu či z eurofondov, vyčleniť až päť percent z celkových nákladov na mzdy a odvody pre nezamestnaných. Tých treba prijať, aby na zákazke pracovali. Jediné zmäkčenie je pri projektoch nad dve miliardy korún. Tam “stačí” použiť na nezamestnaných tri percentá celkových nákladov. Ďalšou podmienkou je, že jedno percento z týchto peňazí sa musí vynaložiť na mzdy a odvody pri zamestnaní znevýhodnených uchádzačov. Na to všetko sa musia firmy, ak sa chcú k stavbám dostať, zaviazať už v súťažiach.
Absolútne čísla, ktoré toto vládne uznesenie predpisuje, sú obrovské. Napríklad pri dva roky trvajúcej stavbe s rozpočtom jedna miliarda korún treba vyčleniť na získanie, udržanie a zaplatenie nezamestnaných každý rok 25 miliónov korún. Alebo inak ‑ ak by firmu jeden nekvalifikovaný robotník stál mesačne približne pätnásťtisíc korún, znamenalo by to nevyhnutnosť prijať na stavbu približne stoštyridsať nezamestnaných.
“To všetko v situácii, keď nám mzdy a odvody tvoria niečo vyše jedenásť percent z rozpočtu stavieb,” hovorí Svatoslav Duda, riaditeľ kapitálových účastí stavebnej skupiny DDM Group, do ktorej patrí aj Doprastav. Problémom je aj zohnať dostatočné množstvo ľudí bez práce, osobitne na západnom Slovensku, myslí sa Jarmila Považanová, ktorá vedie skupinu Strabag na Slovensku.
Najskôr súhlasili, teraz strečkujú
Uznesenie vlády, ktoré vypracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, neprešlo štandardným pripomienkovým konaním. Vyjadrili sa k nemu iba traja ministri ‑ výstavby László Gyurovszky, životného prostredia László Miklós a dopravy Pavol Prokopovič. Žiadnemu z nich vtedy na tomto dokumente nič výrazne neprekážalo.
V súčasnosti však majú rezorty dopravy a životného prostredia tendencie predpis obchádzať. Jeho dodržiavanie by totiž znamenalo, že stavebné firmy alebo svoje rozpočty výrazne zvýšia, alebo prepustia kvalifikovaných robotníkov s dlhoročnými skúsenosťami. V opačnom prípade, pri nesplnení podmienok, im hrozia sankcie. Napríklad štát im nemusí vyplatiť časť peňazí na stavbu zodpovedajúcu nenaplneným percentám využitia prostriedkov na nezamestnaných.
“Bez ohľadu na určité problémy, ktoré pri realizácii podobných návrhov vznikajú, si však ďalej myslíme, že týmto materiálom je naznačený smer vytvárania šancí pre dlhodobo nezamestnaných. Projekty verejných prác sú jednou z mnohých možností, ako riešiť problém ohrozenia vylúčením z trhu práce,” tvrdí Jozef Legény, poverený riadením odboru riadenia programov Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Takto odpovedal na konkrétne otázky TRENDU, napríklad či je reálne vyplatiť päť percent z hodnoty infraštruktúrnych projektov na zamestnanie dlhšie nezamestnaných ľudí. Alebo či nehrozí, že firmy budú kvôli tomu zvyšovať rozpočty stavieb. TREND sa nedozvedel ani to, aké má ministerstvo zodpovedné za stavebnú koncepciu skúsenosti s uplatňovaním tohto uznesenia vlády alebo čo majú podľa rezortu robiť firmy v prípade, ak sa im nepodarí zohnať dostatočný počet nezamestnaných. Ministerstvo životného prostredia nedokázalo do uzávierky TRENDU odpovedať vôbec.
Prepustiť a zamestnať?
“Podľa nás v celom uznesení vlády vypadlo slovíčko [päť percent] “mzdových nákladov”. Potom by to bolo v poriadku,” tlmočí názor Národnej diaľničnej spoločnosti jej hovorca Marcel Jánošík. Netají sa tým, že tento vládny predpis nie je hlavnému slovenskému diaľničnému investorovi po vôli. “Problém to je. Tlmočili sme to ministerstvám, ale výsledok nebol taký, aby korešpondoval s naším názorom,” tvrdí M. Jánošík.
Celý proces sa naštartoval od jesene minulého roka. Odvtedy všetky verejné súťaže, najmä v rezorte dopravy a životného prostredia, už musia mať klauzulu o tom, že firmy pri získaní stavby zamestnajú príslušný počet nezamestnaných. Ak by to neakceptovali, boli by zo štátnych súťaží vyradené. “Je samozrejmé, že sme to akceptovali. Ak sme chceli získať zákazku, museli sme to sľúbiť,” hovorí S. Duda.
Kto a ako bude plnenie tejto klauzuly kontrolovať? Doteraz totiž nebola dokončená žiadna stavba, na ktorú by boli stavebné firmy nútené zháňať ľudí z radov nezamestnaných. “Ak bude táto podmienka tvrdá, neostane nám nič iné, ako po každej stavbe našich ľudí prepustiť a potom ich znova ako nezamestnaných prijať. Išlo by to však proti našej koncepcii mať stabilizovaný kolektív s patričným sociálnym komfortom,” hovorí S. Duda za Doprastav. No aj on tvrdí, že zatiaľ nie je jasné, ako sa bude plnenie vládneho uznesenia dokazovať a kontrolovať. “Keď nám budú chcieť dávať sankcie a bude to v rozpore so zákonom, budeme sa hádať a brániť. Inak sa na nezmyselné opatrenia nedá reagovať,” tvrdí S. Duda.
Ľudí s lopatou nechcú
Na väčšine súčasných inžinierskych stavieb, najmä v oblasti cestnej infraštruktúry a životného prostredia, na ktoré sa používajú peniaze z európskych fondov, sú potrební najmä kvalifikovaní stavební robotníci. Obsluhujú drahé stroje, sú schopní čítať technické výkresy, dodržiavajú technologické postupy. Už iba zriedka možno na takýchto stavbách vidieť klasických robotníkov s lopatou.
“Na našich stavbách niektoré profesie využívame iba niekoľko mesiacov, potom idú na ďalšiu stavbu. Napríklad pri kladení povrchových živíc. Ľudia nám na stavbách cirkulujú. Aj keby sme prijali nezamestnaného, musel by pracovať na niekoľkých stavbách. Nie je jasné, v akom pomere by sme si ho mohli do tej‑ktorej stavby zahrnúť,” vysvetľuje zástupca Doprastavu, firmy, ktorá jediná z veľkých stavebných spoločností bola ochotná otvorene hovoriť o vládnom nariadení.
Veľké stavebné spoločnosti, ktoré sú schopné vďaka referenciám a tržbám získať významné zákazky, sa pri nútenom zamestnávaní nezamestnaných dostávajú aj do ďalších problémov. Čoraz častejšie si ako subdodávateľov na práce najímajú ďalšie stavebné spoločnosti. Podiel priamych mzdových nákladov im tak klesá. Napríklad práve Doprastav ráta, že tohtoročný pomer miezd a odvodov k celkovým nákladom, ktorý má prekročiť desať percent, o tri roky klesne takmer o jeden percentný bod. Spoločnosť už outsourcuje aj stravovacie služby v regiónoch či strážnu službu, kde by bolo možné zamestnať ľudí bez práce.
Majú slabé argumenty
Ministerstvo práce si za materiálom stojí. Aj za číslami, ktoré sú v ňom. “Nič z tohto materiálu nevypadlo, skutočne ide o percentá z celkových nákladov na dielo,” tvrdí štátny tajomník ministerstva Miroslav Beblavý. Podľa neho vláda materiál prijala preto, lebo každý projekt z Kohézneho fondu musí deklarovať aj to, koľko pracovných miest sa vytvorí a na ako dlho. “Vláda prijala materiál jednohlasne. Až potom začali rezorty hovoriť, že je s ním problém. Nemôžeme zrušiť materiál, ktorý vláda prijala, na základe párriadkových argumentácií, ktoré k nám prichádzajú s odôvodnením, že sa to nedá,” tvrdí M. Beblavý.
Rezorty, ktorých šéfovia vo vláde ľahko zdvihli ruky za predkladaný materiál, sa teraz snažia situáciu zmeniť. Navrhovali už aj paušálnu výnimku, aby sa klauzula o nútenom zamestnávaní neuplatňovala. Ministerstvo však o zrušení uznesenia zatiaľ nechce ani počuť. Podľa neho štátni obstarávatelia často žiadajú o výnimku. Na to, aby sa uznesenie zrušilo, však zatiaľ slabo argumentovali.
“Treba nám ukázať kompletnú analýzu, koľko sa použije na stavbe na materiál, koľko na vysokokvalifikovanú pracovnú silu. Len jednoduchý argument, že na mzdy sa použije sedem až deväť percent z nákladov stavby, nám nestačí. Kým to obstarávatelia a firmy nevezmú vážne a seriózne nás nepresvedčia, nebudeme nič robiť. Som ochotný kedykoľvek sa stretnúť na vecnú diskusiu s faktami a silnou argumentáciou,” odkazuje M. Beblavý.
A dodáva, že niektorí úradníci si myslia, že keď sa bude dostatočne dlho vyvíjať tlak, situácia sa vyrieši sama. Zároveň však uznáva, že zháňať nezamestnaných na stavby v Bratislavskom kraji je nezmyselné. Podobne ako dovážať do Bratislavy nezamestnaných napríklad z Prešovského kraja, len aby sa splnila vládna predstava.
Treba s rozhľadom
Podľa rezortu práce sa k povinnosti zamestnávať znevýhodnených uchádzačov a vynaložiť na to jedno percento z celkových nákladov stavby nepristupuje s rozhľadom. Do tejto kategórie okrem dlhodobo nezamestnaných Rómov patria aj študenti krátko po ukončení školy či ľudia nad päťdesiat rokov. Ministerstvo práce upozorňuje že do kvót na zamestnanie nezamestnaných sa budú môcť zahŕňať aj noví ľudia, ktorí prídu do subdodávateľských spoločností. Ustrážiť si to budú musieť firmy, ktoré zákazku získali.
Samo ministerstvo však nemá právo kontrolovať, či sa podmienky stanovené vládou dodržiavajú. Ministerstvá či rezortné spoločnosti, ktoré zákazky rozdávajú, môže kontrolovať iba Úrad vlády SR alebo Najvyšší kontrolný úrad. Ťažko však predpokladať, že stavebné spoločnosti, ktoré konkurenčný trh drží na cenovej uzde, budú s ľahkosťou zamestnávať ľudí navyše. A ešte aj takých, ktorých nebudú vedieť dobre využiť. Ako sa so sporným nariadením vyrovnajú, ukáže až budúci rok. Až vtedy sa budú končiť prvé stavby, ktoré majú v zmluvách klauzulu o nútenej práci.