Odteraz je možná diskusia k samotnému PB priamo v tejto téme, kde môžu byť diskusie aj k diaľniciam, návrhom, ako D1 ovplyvňuje život v tomto meste atď.
Tak som pozeral v správach, že v meste PB je niekoľko desiatok nových autobusov do verejnej dopravy v meste, všetky nové autobusy sú červenej farby, náklady boli ak si dobre pamätám 170 mil. SKK. Vie niekto podrobnosti tohto financovania ???
Keď už nič iné, tak aspoň lepšia verejná doprava. Až 95% starých autobusov ide rovno do šrotu, karosy, ktoré slúžili 20 rokov v meste už jednoducho doslúžili.
Už je mi jasné financovanie, mesto nevlastní väčšinu v novom dopravnom podniku. Stačí jedno meno: George Trabelssie. Ceny lístkov nemajú dôvod ísť nahore. Táto investícia zlepší image, zníži náklady oproti prevádzke starých autobusov a zvýši prepravnú kapacitu. Náklady sa vrátia.
Čo sa týka tohto mesta, koncept mal dávno platiť, hlavne, čo sa týka dopravných ciest. Keby existoval presný a jasný územný plán, tak by to bol dôvod naviac pre trasovanie diaľnice cez mesto. Samozrejme, mesto malo mať viac trás.
Presne o tomto to je: nie je diaľnica, doprava už sa nedá inak presmerovať, tak treba začať obmedzovať ľudí, aby samotné autá mali prednosť čo najväčšiu. Ale aj o tomto to je: zdržovanie výstavby z rôznych dôvodov a to vždy budú pociťovať hlavne ľudia danej lokality, prečo by tu mali trpieť šoféri z celej krajiny
Hnev, prach a pokazené autobusy. Tak sa dá momentálne popísať situácia, ktorá vládne v mestských častiach Považskej Bystrice v Hornom a Dolnom Moštenci.
Kanalizácia vždy môže spôsobiť problémy, ale bude na dlho. Pokazené autobusy - také isté ako aj predtým, len nie tie najnovšie, to je snáď logické, že ich sem mesto nedá, kým nebude nová cesta.
Je to určite nepríjemné, že sú tu takéto problémy, ale o tomto je stavebníctvo všade na svete, jednoducho sa vyskytli problémy, ktoré sa nedali len tak ľahko odstrániť.
Mne sa tak zdá, že obyvatelia PB jednoducho “kydajú a kydajú”, ale správne poznamenali, že sa tomu nerozumejú. Ono totiž záleží aj podľa zmluvy, keby tá bola dôslednejšia (a možno aj je), tak sú tu nejaké postihy. Je to môj názor.
Áno, je to presne o primitívnej úvahe, že v relácii prínosy-náklady sa za náklady považujú len “prachy vysolené na prkno” a obmedzovanie ludí a zabitie ludí na cestách sa neberie v úvahu (veď za to ani mesto, ani štát nemusí nič platiť).
V roku 1996 nič nebránilo jeho výstavbe (pozn. tunela) – okrem neochoty predchodkyne dnešnej Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) – Slovenskej správy ciest, odôvodňovanej vysokými nákladmi na výstavbu. Keby sme dnes zrátali všetky škody, ktoré vyplynuli z neexistencie diaľničného obchvatu, tunel by asi vyznel ako ekonomicky veľmi efektívne riešenie.
Presne tak. A naviac, na tú dobu sa bez problémov investovalo kdekoľvek, diaľničná výstavba bola boom, to sa všade hovorilo a reálne to tak aj bolo, naštartované tempo z ničoho a napríklad mesto PB si povedalo, že na tom bude ryžovať, to si štát ale nenechal. Variantov bolo veľa, tunelový nebol zďaleka ani jeden a mesto nechcelo hocičo. A zase na tú dobu stavať tunelový variant nebolo výhodné, to nie je nikdy výhodné, keď ide o obývané oblasti, ale v PB bez problémov bude stačiť aj estakáda a naviac tá, ktorá je navrhnutá je viac než dobrá.
V areáli bývalých Považských strojární dnes pôsobí zhruba 30 slovenských a zahraničných firiem, ktoré zamestnávajú vyše 5 000 ľudí. Je to takmer polovica zamestnancov, ktoré mali strojárne pred svojim krachom začiatkom 90. rokov.
Je to jasné oživenie strojárskej tradície v tomto regióne.