strazov.sk/rservice.php?akce … 2004081101
Často sa stáva (cez Súkromné Správy), že som kritizovaný za to, že tu je len “jeden pohľad”, tak som sa rozhodol sem umiestniť aj článok z Klubu Strážov, o jeho “logike” si rozhodnite sami. Najlepší názor si človek spraví až prečítaním toho istého problému vo viacerých mediách ako aj svojim úsudkom, …
Doprastav, verný svojej mostárskej tradícii, nemôže mať záujem pustiť kšeft staviteľom tunelov. Diaľnica teda povedie cez Považskú Bystricu.
Výstavba diaľnice po Žilinu je určite horúcou témou dnešných dní. Nielen kórejská automobilka, ale aj každý motorista, často cestujúci po trase Bratislava - Žilina si želá, aby už bola dokončená. Často aj za cenu privierania očí nad pomermi a spôsobmi, ktorými sa táto významná štátna investícia za roky svojej existencie preslávila.
Aké je pozadie budovania diaľnic na Slovensku? Pri spätnom hodnotení priebehu od plánovania až po spustenie prevádzky jednotlivých úsekov sa objavujú súvislosti a fakty, ktoré vedú k podozreniam a hypotézam. Jednu hypotézu sa pokúsim načrtnúť, jej platnosť preverí vierohodnosť vysvetlenia jedného zdanlivo nepochopiteľného diaľničného problému a výsledky, ktoré na základe tejto hypotézy predpovieme.
Dohodli sa giganti?
Niekedy v roku 1995/96 sa stretli generálni riaditelia potenciálnych dodávateľov diaľnic na území Slovenska. Úzko to súviselo s programovým vyhlásením vlády, ktorá nastúpila v roku 1995, keď bol aj zverejnený zámer budovania diaľničnej siete. V tomto období bolo jasné, že veľký stavebný boom, spojený s výstavbou vodného diela na Dunaji, atómovej elektrárne, a iných veľkých dlhodobých stavieb, sa skončil. Úvahy o stovkách kilometrov nových diaľnic však priniesli aj patričné očakávania na budúce zisky a zabezpečenú existenciu. Doprastav, Hydrostav, Váhostav, Cestné stavby, Inžinierske stavby… Čo meno, to gigant. Podľa všetkého došlo medzi nimi k neformálnej dohode, ako si podelia budúce lukratívne úseky budovaných diaľnic. Podieľala sa na dohode i Slovenská správa ciest?
Podozrenie sa objavilo už dávnejšie. Dokladuje to aj konanie Protimonopolného úradu, ktorý na podnet stavebnej firmy Zipp vec prešetroval. Dohoda, obmedzujúca súťaž, mala spočívať v koordinácii ponúk. Zástupcovia firmy žiadali komplexné prešetrenie správania sa konkurencie v procese verejného obstarávania. Lenže…
Prešetrenie sa týkalo len Doprastavu a Váhostavu. Doprastav verejné súťaže Slovenskej správy ciest v určitom období vyhrával (8 zo 14). Váhostav nevyhral ani jednu. Víťaz konkurentovi, ktorý dával drahšie ponuky, zo svojich zákaziek nič podstatnejšie nepustil. Úrad na základe toho usúdil a nakoniec rozhodol, že sa ich koordinácia nepreukázala.
Vylučuje to existenciu dohody? Zdalo by sa, že áno. Spôsobilosť cestárov stavať cesty na rovine sa ľahko môže odraziť v ich schopnosti vyhrávať na rovine súťaže. Ale žiadny podnikateľ neuvažuje tak triviálne, ako triviálne sa jeho správanie dá hodnotiť. Zdá sa vám logické, aby Váhostav staval diaľnice na rovine a Doprastav tunely v horách? Evidentne to tak nie je. Stavajú tieto firmy iba diaľnice? Internetové stránky firiem výrečne charakterizujú to, čoho je kto schopný. Referencie dokumentujú silu, skúsenosti a technologický park v konkrétnych oblastiach.
Cez mesto, alebo tunelom
Čo je teda podozrivé? Miesto, kde sa stretáva rovina s pohoriami. Úsek diaľnice v priestore Považskej Bystrice je skúšobným kameňom pravosti úvah o nekorektných postupoch zúčastnených. V pravdepodobnom vykolíkovaní zlatonosných záborov došlo k priklepnutiu tohto úseku firme Doprastav. Budúci staviteľ, verný svojej cestársko-mostárskej tradícii, nemôže mať záujem pustiť kšeft staviteľom tunelov. Veď jediné tunely, na ktorých sa podieľal v Prahe, stavia Metrostav. Jeden je vysúvaný zboku pod Vltavu, čo je vlastne rúra a nie tunel, a v druhom dodáva podzemný most. Doprastav tunely prakticky nestavia. Ale ako tretinový podielnik v realizácii inžinierskej výstavby na Slovensku má nepochybne nezanedbateľný vplyv a prepojenie na príslušné ministerstvá a SSC.
To by mohlo vysvetľovať zaťatosť, s akou sa štát cez úradníkov, projektantov, posudkárov a politikov už osem rokov bráni myšlienke realizovať diaľničný obchvat Považskej Bystrice tunelmi. Od roku 1996 je čudný neustávajúci tlak na vedenie estakády stredom úzkeho údolia. Viete snáď o inom úseku, kde by sa diaľničiari tak urputne bránili budovaniu tunelov? Rozpoltenosť investora SSC medzi správnym riešením a tým, čo vyžadujú parciálne záujmy, sa dá dokumentovať ľahko. Pred výstavbou diaľnice sa musia posudzovať zámery - čo a kadiaľ povedie, a čo to spôsobí. SSC postupne predložila na posudzovanie osem variantov trasovania diaľnice. Šesť bolo riešením obchvatov s tunelmi, a dva povrchovo - stredom mesta a cez staršiu zástavbu. Už pomer návrhov 3:1 hovorí jasnou rečou. Aj projektanti si uvedomujú, že diaľnica tu má viesť tunelmi.
Posudzovanie sa opakuje
Samotný proces posudzovania vplyvov diaľnice na životné prostredie (tzv. EIA) sa konal opakovane, dvakrát, čo je slovenský a možno aj európsky unikát. SSC najprv predložila dokumentáciu, z ktorej vyplývalo, že z hľadiska vplyvov na životné prostredie je najvýhodnejšie viesť diaľnicu stredom mesta. Ako to bolo možné? Čarovaním s kritériami a ich svojvoľným pozmenením. Išlo o to, aby sa presadil variant bez tunelov, vraj najlacnejší. Po verejnej a odbornej oponentúre pod dozorom ministerstva životného prostredia v posudzovaní nakoniec zvíťazil tunelový obchvat mesta, hoci jeho víťazstvo bolo podmienené doplnením chýbajúcich podkladov. Investor mohol začať stavať diaľnicu okolo Považskej Bystrice už vtedy, v roku 1997. Namiesto toho doplnil do hry ďalšie dva varianty a začal druhý posudzovací proces.
A prišlo ďalšie kúzlo. Ministerstvo životného prostredia asi ani na druhý pokus nemalo dosť síl dotiahnuť posudzovací proces, alebo odolávať tlakom, pretože namiesto zákonom stanoveného jedného odporúčaného variantu určilo - poradie troch variantov. Na prvých dvoch miestach boli opäť tunely. Lenže výsledné poradie bolo podmienené dopracovaním viacerých požiadaviek. Investor ich však dal dopracovať len pre tretí, beztunelový variant stredom mesta. Tým definitívne premenil posudzovací proces na obyčajné, hoci dosť drahé divadielko.
Dokumentácia chýba
Môžeme si dovoliť napísať, že pri použití štandardných porovnávacích metód nemôže vo vzťahu k dosahom na životné prostredie ľudí vyhrať variant cez husto osídlené územie nad variantmi okolo mesta, alebo v tuneloch.
O aké požiadavky išlo, čo nebolo dopracované? Vypracovať inžiniersko-geologický prieskum pre potenciálne tunely a podrobne dopracovať technické a environmentálne ukazovatele! Až tie by umožnili skutočne porovnať tunelové varianty s estakádou. Tieto požiadavky jasne dokumentujú, že príprava trasovania diaľnice a predkladané projekty boli postavené na hlavu. Nemôžeme predsa porovnávať technickú a environmentálnu náročnosť troch variantov, keď jeden variant má úplne spracovanú dokumentáciu a druhé dva nie. Slovenskej správe ciest sa tak podarilo dostať kľúčový materiál mimo priestoru vymedzeného zákonom EIA, a teda nimo dôslednejšej verejnej kontroly. Čo nie je vypracované, nedá sa ani oceniť. Čo nie je zverejnené, nedá sa skontrolovať. Kto tu niečo tvrdil o ekonomickosti a transparentnosti?
Rozhodlo sa už dávno?
Tento týždeň s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k schvaľovaniu zmeny územného plánu v Považskej Bystrici. Miestni poslanci rozhodnú, či diaľnica povedie stredom mesta. Naozaj? Ak je naša hypotéza platná, rozhodol o tom niekto v roku 1996, a namiesto tunelového obchvatu bude Doprastav stavať diaľničný most cez stred mesta.
V neposlednej miere ide o logiku. V štandardných európskych podmienkach by investor vyhlásil medzinárodný tender na vedenie diaľnice v konkrétnom úseku, a po predložení podrobných návrhov by prebehlo posudzovanie EIA. Na jeho základe by dodávatelia doplnili prípadné požiadavky a podklady pre verejné obstarávanie. Kritériá verejného obstarávania by neboli v rozpore s EIA. Po výbere najlepšej ponuky od seriózneho dodávateľa, by práce pokračovali normálnymi procesmi ďalej. A slovenskí giganti by sa nevozili na chrbtoch ázijských tigrov.
Jaro Dunaj, 30. 07. 2004