Doležal by chcel na východe štvorprúdovú diaľnicu: Ak to vyšlo Poliakom a Maďarom, zvládneme to aj my
• Poliaci diaľnice stavajú a my len analyzujeme. Takto sa pre HN nedávno vyjadril analytik a radca ministra dopravy Ondrej Matej.
• V podobnom duchu sa však v piatok vyslovil aj samotný minister Andrej Doležal. Zmenou legislatívy chce zrýchliť procesy v príprave autostrád.
• Dotknúť by sa to malo najmä rýchlocesty R4 smerom na Poľsko, ktorú ministerstvo dlhšie ohlasuje ako jednu zo svojich hlavných priorít. Realizovať ju chce formou PPP projektu.
Kým poľská sieť diaľnic za posledné desaťročie výrazne hustne, u nás sú s prepojením na severného suseda problémy. Diaľnicou v dvojpruhu sa do Poľska dostanete jedine cez Kysuce, aj to len od Čadce. Po Žilinu zostáva dobudovať ešte kus cesty. Ešte biednejšie je na tom Orava.
Na východe je však naša diaľničná sieť od Poliakov úplne odseknutá. Na hlavnom ťahu od Prešova vedie na sever len úzka cesta prvej triedy, ktorá prechádza cez hranice na Dukle vo Vyšnom Komárniku.
V budúcnosti by sa to malo zmeniť a podľa slov ministra dopravy Andreja Doležala by v regióne dokonca mohla vzniknúť štvorprúdovka. Rýchlostná cesta s označením R4 by sa stala súčasťou skladačky menom Via Carpatia. Ide o dopravný koridor medzi Pobaltím a Čiernym morom.
Kým Maďari sú so svojou časťou medzinárodnej tepny hotoví a Poliaci rýchlo napredujú, Slovensko prešľapuje na mieste. Minister však chce prelomiť ľady. Budúci týždeň plánuje na vládu predložiť zákon, ktorý by mohol výstavbu priblížiť aj o dva roky. „Do konca roka by sme chceli urobiť súťaž na vypracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie pre celý úsek od Prešova po hranice,“ povedal vo videu na sociálnej sieti rezortu.
Zhoda v koalícii
Hneď po vypracovaní dokumentácie by sa podľa šéfa rezortu dopravy mohla realizácia diela súťažiť spolu so zadaním vypracovania stavebného povolenia. Autostráda sa má financovať formou verejno-súkromného partnerstva, teda ako takzvaný PPP projekt.
Proces by podľa Doležala mala urýchliť novela zákona 523, respektíve iná úprava legislatívy, ktorá by umožnila dokumentáciu vypracovať aj bez toho, aby mal rezort v rukách potrebnú štúdiu realizovateľnosti. Dva prípravné procesy by tak mohli prebiehať naraz, čím by sa značne ušetril čas. „Skrátime tým prípravu o 18 až 24 mesiacov,“ tvrdí minister, ktorý novinku predstavil už aj na koaličnej rade. Od partnerov dostal predbežný súhlas.
Novela sa však môže zadrhnúť na Matovičovom ministerstve, konkrétne na Útvare hodnoty za peniaze. Na margo toho Andrej Doležal tvrdí, že so strážcami rozpočtu už rokuje. Aj v tomto prípade sa podľa jeho slov rysuje dohoda. Na základe odhadu diaľničiarov prejde od vypracovania projektov pre územné rozhodnutie po dostavbu zhruba desať rokov. Z Prešova sa tak diaľnicou do Rzeszówa dostaneme s novelou či bez nej až po roku 2030.
Doležal by uvítal štvorpruh
Dokumentácia potrebná na vydanie územného rozhodnutia by mala určiť aj to, v akom profile bude viesť diaľnica po hranice – teda v dvoj- alebo vo štvorpruhu. Táto dilema tu robila problémy aj v minulosti, keďže vyťaženosť asi 70-kilometrového úseku nie je rovnomerná.
Kým pri Lipníkoch je intenzita na základe posledných meraní z roku 2015 vyše 14-tisíc áut za deň, na hraniciach je to už sotva tritisíc. Na porovnanie, 14-tisíc áut denne prejde hlavným ťahom cez bratislavskú Vrakuňu. Doterajšie analýzy odporúčali od Lipníkov na sever dvojpruh, proti čomu sa obyvatelia z regiónu ohradili. Radšej by tam videli štvorprúdovku.
Takéto riešenie preferuje aj minister, keďže Maďari a Poliaci majú svoje časti v štyroch pruhoch. „Neviem si predstaviť, že by práve na Slovensku vyšiel polovičný profil,“ dodáva s tým, že dočasné dva pruhy a následné dorobenie zvyšných dvoch v budúcnosti vyjde štát drahšie než vybudovanie cesty naraz v plnej šírke.
Priorizáciu chcú obísť zlúčením úsekov
Jednotlivé časti rýchlocesty R4 sa v cestných prioritách rezortu z roku 2020 ocitli na rôznych stupňoch. Kým Lipníky sú na prestížnom piatom mieste, posledný úsek pri hraničnom priechode dvoch štátov je až na 95. priečke. Zlúčenie celej komunikácie do jedného celku plánovalo ministerstvo ešte vlani. Dnes, pred kreovaním rozpočtu a s tým súvisiacim aktualizovaním harmonogramu výstavby, je tento krok zase v hre.
Kým vlani sa dokončila juhozápadná vetva obchvatu Prešova, dnes sa pracuje na prvej etape jeho severnej obchádzky. Zložitý štvorkilometrový úsek by mal byť hotový v júli budúceho roka. Jeho súčasťou je totiž aj tunel Bikoš, ktorý sa kompletne vybetónoval pred štyrmi mesiacmi, ako aj naša budúca najväčšia mimoúrovňová križovatka Vydumanec.
Pôvodne mala byť stavba hotová v apríli, karty tu však zamiešali najmä prístupové komunikácie, ktorých projekty sa menili za behu. Ďalší chýbajúci úsek severného obchvatu krajského mesta sa aktuálne súťaží a otváranie obálok by malo byť v októbri.