Pri projekte za 50 miliárd nestojí dôvera na tom, o koľko mesiacov skôr či neskôr bude hotových 10 km diaľnice, tvrdí minister dopravy Pavol Prokopovič o sľube diaľnice pre Kiu.
Bude diaľnica z Bratislavy do Žiliny hotová do konca roka 2006?
Robíme všetko preto, aby to tak bolo. Ide o päť úsekov v celkovej dĺžke asi 42 kilometrov. Tento týždeň tam máme kontrolný deň a dám si to od šéfov dodávateľských firiem potvrdiť. Problémom je jediný úsek cez Považskú Bystricu. Rok na nej stojíme. Nie vinou štátu, ale preto že samospráva sa nevie dohodnúť s občanmi.
Prečo šéfovia stavebných firiem tvrdia, že to bude najskôr v roku 2008?
Mne hovoria šéfovia firiem úplne niečo iné. Už som sa na túto tému rozčúlil. Firma sa zaviaže v zmluve dokončiť úsek do určitého termínu, a potom jej predstavitelia tvrdia, že to bude o dva roky neskôr. Taký partner u mňa stráca dôveru.
Podľa materiálu vášho ministerstva sú rizikové aj iné úseky diaľnice do Žiliny. Nerozšírite postupne zoznam nedokončených úsekov?
Ak dáme do zmluvy so stavebnou formou termín, nepripúšťam meškanie. To je ako pri stavbe Braniska. Keď sme prišli po voľbách prvý raz na kontrolu, firmy povedali - ešte najmenej rok. My sme povedali, že o pol roka, alebo penále. A o pol roka bolo Branisko aj príjazdové komunikácie.
Problémom predsa nie je tempo stavebných firiem, ale fakt, že štát nemá stavby pripravené, pretože nie sú vykúpené pozemky.
Ak by sme sa podriaďovali vytĺkačom peňazí alebo tým, čo tvrdohlavo brzdia investície prospešné pre státisíce ľudí, tak na Slovensku nebudú diaľnice ani o sto rokov. Novela stavebného zákona, ktorá je už v parlamente, obmedzí prieťahy, ktoré doteraz vznikali. O vyvlastňovaní bude rozhodovať krajský stavebný úrad a nie obce a mestá. V prípade samospráv to bolo problematické - mali totiž vyvlastňovať vlastných voličov.
Takže diaľnica do Žiliny nebude v sľúbenom termíne?
Áno, sľúbili sme postaviť aj Považskú Bystricu a teraz hovoríme, že to nestihneme. Štát urobil všetko, čo vedel. Mesto nebolo schopné vydať územné rozhodnutie. Štát sa nemôže nechať vydierať skupinou ľudí či miestnych poslancov.
Ako to vysvetlíte Kii?
Nebudem to vysvetľovať a nebude to problém. Myslím, že ani Kia nesplní niektoré veci, ktoré sú v zmluve. To je však môj osobný názor. Pri projekte za 50 miliárd korún nestojí dôvera na tom, o koľko mesiacov skôr či neskôr bude hotových 10 kilometrov diaľnice. Oni vedia, prečo sa im sem oplatí prísť.
Nebojíte sa, že v Považskej Bystrici vznikne dopravný lievik, ktorý môže vážne narušiť dodávky pre Kiu?
Je to možné, doplatí však na to znovu Považská Bystrica. Keď som povedal, že skončíme s diaľnicou pred Považskou Bystricou a budeme pokračovať až za ňou, označili ma za cynika. Teraz to musíme spraviť. Spomínaná novela stavebného zákona by mala zamedziť zdržovaniu stavieb zo strany samosprávy. Stavbu nebude povoľovať mesto, ale okresný stavebný úrad.
Keď ide všetko tak dobre, prečo poradca pre hľadanie súkromného investora na stavanie diaľnice povedal, že diaľnica Bratislava - Košice sa nedá postaviť do roka 2010?
Poradca predložil dva varianty na výstavbu úsekov od Žiliny ďalej na Košice. Postaviť diaľnicu dokonca roka 2010, tak ako je plánované podľa vládneho uznesenia, alebo do konca roka 2013. Ten prvý variant je podľa jeho názoru drahší o 24 miliárd korún. Ministerstvo financií je priklonené k dlhšej alternatíve do roku 2013, my presadzujeme rok 2010. Vláda rozhodne.
Poradca pre verejno-súkromné projekty výstavby diaľnic vraj navrhol príliš veľa rizík pre štát a takmer nijaké pre súkromného investora…
Neviem odkiaľ máte takéto informácie. Vieme, že klasický koncesionársky spôsob - postav a potom si to splať vyberaním poplatkov - sa nedá použiť. Preto sme navrhli akýsi kombinovaný spôsob, financovanie s ručením cez rozpočet Národnej diaľničnej spoločnosti. Nájsť tento model nie je ľahké.
Vyvrátili ste tvrdenia poradcu, že vaše odhady príjmov diaľničnej spoločnosti sú prehnané?
Neviem o takých tvrdeniach. Poradca uznal naše odhady. V roku 2008 bude na cestách vyberať 6,5 miliardy korún. K tomu pripočítajte 11 miliárd zo štátneho rozpočtu a to bude dosť na priamu výstavbu diaľnic, na splácanie úveru aj ručenie partnerom v rámci verejno-súkromných projektov.
V poslednom čase rozdávate nové sľuby na ďalšie cesty. Postavíte pre Hankoook štvorprúdovú cestu do Levíc?
Zatiaľ sme nič nesľúbili. Ministerstvo hospodárstva nás požiadalo o stanovisko. Odpovedali sme, že je možné skončiť rýchlostnú komunikácia R1 z Nitry do Hronského Beňadiku už do roku 2009. Súčasťou otázky bolo, či a za akých podmienok dokážeme urobiť rýchlostnú komunikáciu z Hronského Beňadiku do Levíc. Odpoveď bola jasná. Cestu do Levíc sme schopní upraviť a ak sa do konca roka 2009 nájdu v štátnom rozpočte 2,5 až 3 miliardy korún, tak rozšíriť na štvorprúdovú cestu prvej triedy. Nie rýchlostnú komunikáciu.
Podľa prepočtov na ceste do Levíc nebude hustota dopravy na štvorpruh a cesta sa skončí v Leviciach, bez pokračovania. Oplatí sa tam dávať 3 miliardy?
Choďte sa spýtať do Levíc, kde vznikne 1 600 pracovných miest, či tú cestu nechcú a nepotrebujú.
Nie je úlohou ministra dopravy vyriešiť to tak, aby bol Hankook spokojný a štát zbytočne nevyhodil 3 miliardy z peňazí daňových poplatníkov?
Áno, lenže to ste na zlej adrese. Ja som sa s Hankookom nestretol, s nikým nerokoval a nedával nijaké sľuby. Požiadali nás o stanovisko a to sme dali.
Bude štvorprúdovka v zmluve s Hankookom?
Neviem, tú zmluvu nepripravujeme. Ak bude vo vláde také znenie zmluvy, tak si budeme pýtať záruky, že peniaze na cestu budú.
Čo robíte preto, aby nám únia nemusela znova vyčítať, že staviame diaľnice dvoj- až trojnásobne drahšie ako Európa?
To je robota tých, čo to pripravovali pred nami. My sme za posledné roky urobili jeden alebo dva tendre. A práve napríklad na trase Mengusovce - Jánovce pod Tatrami sme dokázali, že robíme niečo, aby sa nepredražovalo. Zrušili sme súťaž, keď sa ukázalo že všetky firmy dali príliš vysoké ponuky. Urobili sme opatrenia, stavbu sme rozdelili na tri úseky. Teraz sa to niekto snaží otočiť proti nám.
To je všetko? Ide o miliardy korún…
Dali sme do vlády materiál, ktorý porovnáva náklady na kilometer výstavby diaľnic v Európe. Každý berie do úvahy len krajiny, ktoré stavajú lacnejšie. Sú však aj krajiny, ktoré stavajúce drahšie. Je to problém vyvolaných investícií od miest a obcí a je to aj otázka projektovej prípravy. To sa zmení, ak bude prijatá novela stavebného zákona.
Skončí sa obdobie, keď ste museli v rámci diaľničných stavieb stavať futbalová ihriská a vedľajšie cesty pre mestá a obce?
Tým, že samosprávy nebudú účastníkom konania pre územné rozhodnutie, odpadnú možnosti pribaľovať k stavbe diaľnic aj riešenia projektov, na ktoré je nedostatok peňazí v mestských a obecných pokladniciach. Vylúčiť to úplne nemôžeme, no ten hlavný priestor, ktorý doteraz mali obce a mestá, odpadne.
Diaľnica Mengusovce - Jánovce je pilotná diaľnica platená z Kohézneho fondu. Prečo sa výstavba donekonečna odkladá?
Najprv sme opakovali súťaž, aby sme dosiahli nižšie a pre štátnu kasu lacnejšie ponuky. V druhom kole sme vybrali na dve časti stavby dodávateľa. Len na prvej Úrad pre verejné obstarávanie zrušil poradie firiem. Mám veľké výhrady k činnosti úradu. Zákon je postavený tak, že je de facto zbytočná akákoľvek výberová komisia. Úrad môže povedať, že táto firma bude víťaz. Stačí, aby prišiel protestný list a umožnilo sa zasiahnuť do výberu.
Úrad však zistil veľa chýb v práci výberovej komisie, chýbali podpisy, veci neboli doložené dokladmi. To je prehľadné verejné obstarávanie?
To vôbec nebolo o tom. Úrad pre verejné obstarávanie predsa nevyradil víťaza - grécku firmu - preto, že chýbali podpisy komisie, ale pre neúplnosť ponuky. Problémom bola prekládka vysokého napätia.
Nebolo by vhodnejšie, keby ľudia v diaľničnej spoločnosti dodržiavali zákon a úrad by nemal čo napadnúť?
Výber firmy na dvoch úsekoch bol v poriadku. Len na tom prvom nie. Boli tlaky, aj politické, aby to bola slovenská firma. Nemohli sme však ignorovať, že grécka firma dala najvýhodnejšiu cenu. Samozrejme, upozornili sme diaľničnú spoločnosť, že treba viac dôslednosti. Je však absurdné, že v konečnom dôsledku sa môže stať víťazom s oveľa vyššou ponukou.
Kto zaručí, že chýbajúce podpisy v budúcnosti neumožnia členom komisie manipulovať výber firmy v prospech kamarátov vedenia diaľničnej spoločnosti alebo vlády?
Podpisy prišli ako argument až v ďalšej fáze, keď sa na úrad obrátila neznáma občianka. Je hlúposť, aby zákon umožňoval hocikomu podať sťažnosť. Nakoniec nám úrad odporučil, aby sme vylúčili nielen prvého aj druhého účastníka komisia nakoniec musela vyradiť aj tretieho. Treba si povedať, čo má väčšiu váhu - chýbajúce podpisy, alebo to, že na tú stavbu sa minie zo spoločnej kasy o 700 či 800 miliónov korún viac.
Súvisí tento boj firiem s tým, že jeden z uchádzačov má dobré kontakty s politickou stranou (SMK), ktorá dosadzuje ľudí do vedenie Úradu pre verejné obstarávanie?
Nekomentujem.
Jana Morháčová, PRAVDA
15.5.2005 20:54:38