Cesta smrti pri Kolárove: Most v Komárne otvoril kamiónom cestu na sever, vyhasínajú ľudské životy
Po dokončení Monoštorského mosta sa región okolo Komárna a Kolárova stal dopravným peklom. Cesta číslo 573 nezvláda strojnásobenú nákladnú dopravu, no rozvoj strategickej infraštruktúry roky mešká. A počet obetí Cesty smrti rastie.
Cesta druhej triedy číslo 573, ktorá spája Komárno so Šaľou a Šoporňou, na prvý pohľad nepôsobí ako významná cestná komunikácia. A ani ju tak nepostavili. Keď však v roku 2020 dokončili Monoštorský most v Komárne, cesta sa zrazu stala severojužnou dopravnou tepnou, hoci na to nemá parametre.
Veľkým problémom sa stala preto, že tam chýba strategické plánovanie a politická vôľa – krátkodobé, pomerne rýchle riešenie ani neexistuje.
Preťaženosť cesty číslo 573 si už vyžiadala nemálo ľudských životov, úsek okolo Kolárova už v médiách dostal meno „Cesta smrti“.
Prvé zásahy môžu byť len improvizované, odbremeniť tento úsek a celú regionálnu cestnú sieť sa dá len rozvojom cestnej infraštruktúry, čo si vyžaduje dlhoročné investície.
Región evidentne nie je pre súčasnú vládu prioritou, hoci problémy sa budú len kopiť.
Cesta smrti medzi Komárnom, Kolárovom a Šoporňou. Zdroj – Google Maps
Cesta smrti
Roky mal prezývku „Cesta smrti“ úsek medzi Nitrou a Zlatými Moravcami, pri autonehodách tam zomreli desiatky ľudí. Pomohlo až otvorenie rýchlostnej cesty R1 v tomto úseku.
Teraz sa obrovská nehodovosť presunula južnejšie. Otvorenie Monoštorského mosta pri Komárne v minulosti mnohí oslavovali, lebo jeho výstavba odbremenila 125-ročný Alžbetin most spájajúci Komárno a Komárom.
V Maďarsku k Monoštorskému mostu postavili cestnú infraštruktúru, ktorá ho spája s hlavnou cestou číslo 1 a diaľnicou M1. Na Slovensku sa však okrem projektov nezrodilo nič.
Monoštorský most sa síce napája na cestu číslo 63, no na sever sa dá z neho pokračovať len dvomi smermi. Jedna trasa prechádza cez centrum Komárna, neskôr sa napája na cestu číslo 64 smerom na Nové Zámky. Druhá možnosť je cesta druhej triedy číslo 573, ktorá vôbec nie je vhodná na to, aby bola severojužnou dopravnou tepnou s veľkou tranzitnou premávkou.
Cesta číslo 573 je vyslovene úzka a sú na nej úseky, ktoré sú pre tranzitnú premávku absolútne nevhodné. Prechádza cez viaceré obce, napríklad pri Kameničnej je vyslovene nebezpečná. Nemenej problematické sú aj úseky Kolárovo – Kameničná a Kolárovo – Neded.
V septembri 2021 neďaleko Dediny Mládeže prešiel poľský kamión do protismeru, kde sa zrazil s tromi autami a zabil troch Kolárovčanov. V auguste 2024 zasa poľský vodič dodávky prerazil zábradlie a zomrel zakliesnený pod betónovým mostom.
Cesta smrti si vyžiadala obeť aj v auguste 2024. Foto – Polícia SR, Nitriansky kraj
Začiatkom júna 2025 sa stala ďalšia veľká nehoda. Medzi Kameničnou a Kolárovom prešla do protismeru česká dodávka, ktorá tam narazila do minibusu. Do dodávky následne narazilo nákladné auto s prívesom a vozidlá sa vznietili. Nehoda si vyžiadala päť ľudských životov, ôsmi ľudia sa zranili. Havária opäť podnietila diskusiu o ceste číslo 573.
Poľské, turecké aj bulharské kamióny a cesta, kde sa nezmestia dve veľké autá
Už pred otvorením mosta sa objavili otázky, čo spôsobí zvýšená premávka, a pesimistické prognózy sa naplnili. Situácia sa rokmi len zhoršovala, poľské, turecké a bulharské kamióny používajú cestu ako severojužný koridor, povedal pre Napunk primátor Kolárova Béla Halász.
Ako uviedol, úsek Kolárovo – Kameničná síce kraj obnovil, no stalo sa tak na základe auditu z roku 2019, keď sa ešte nevedelo, ako Monoštorský most zvýši premávku. Podľa Halásza je premávka troj- až štvornásobná a na cestnom úseku každý deň dochádza ku kolíznym situáciám.
Cesta má viacero kritických bodov, medzi ktoré patrí aj zúženie vozovky pri odbočke na Lohót, kde sa nehody stávali už v minulosti. Vozovka je tam taká úzka, že sa na ňu dva kamióny vedľa seba ani nezmestia. „V minulosti viacerí krajskí poslanci sľubovali riešenie, no stavebné povolenie na tento úsek sa zrodilo len nedávno. Až teraz sa môže vypísať verejné obstarávanie,“ hovorí.
Údržba ciest druhej a tretej triedy patrí do kompetencie krajov, v tomto prípade Nitrianskeho samosprávneho kraja. Krajský poslanec za Maďarskú alianciu Norbert Becse vraví, že riešenie zúženej vozovky pri Lohóte meškalo pre „nevysporiadané pozemky“. Teraz už prebieha povoľovacie konanie a úsek sa na jar 2026 začne rozširovať.
Podľa Becseho k nehodám na ceste číslo 573 nedochádza pre technický stav vozovky. Kraj v uplynulých ôsmich rokoch investoval do rozvoja ciest druhej a tretej triedy v okrese Komárno sedem miliónov eur. Z tohto balíka sa ušlo aj na cestu číslo 573, infraštruktúra však nie je vhodná na zvýšenú kamiónovú premávku.
Primátor Kolárova Béla Halász hovorí, že na úseku je mnoho problémov, ktoré treba riešiť, stav cesty sa rýchlo zhoršuje. Veľmi nebezpečným bodom je napríklad odbočka pri Kameničnej na Čalovec alebo bývalé železničné priecestie, ktoré bolo síce zaasfaltované, no tabuľu signalizujúcu priecestie dodnes neodstránili. Preto mnohí neodôvodnene brzdia, čo vytvára nebezpečné situácie.
Čo sa dá urobiť najskôr
Existujú teda opatrenia, vďaka ktorým sa dá dosiahnuť, aby bola cesta číslo 573 bezpečnejšia. Béla Halász ich so starostami z regiónu sformuloval vo vyhlásení. Nejde o návrh komplexných riešení, ktorému predchádzali rokovania, ale skôr brainstorming.
Podľa starostov je nevyhnutné rozšíriť cesty druhej a tretej triedy a opraviť mosty a iné prvky infraštruktúry. Vyčistenie jarkov, vyrúbanie stromov a krov by zlepšilo viditeľnosť na nebezpečných úsekoch.
Ďalej žiadajú väčšie kontrolné kompetencie: uvítali by, keby aj obce mohli merať rýchlosť a ukladať pokuty. Štát žiadajú, aby sa na úseku častejšie kontrolovalo dodržiavanie rýchlosti a povolenej hmotnosti.
Podľa Halásza mala výzva dobrú odozvu, generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest a vedúci regionálnej pobočky prejavili záujem o stretnutie v tejto veci. Dodal, že sa aktivizovali aj krajskí poslanci za okres Komárno, procesy sa teda môžu naštartovať.
Na problém chcú upozorniť i protestom, ktorým budú spomaľovať premávku.
Monoštorský most v Komárne. Foto N – Tomáš Benedikovič
Aký by mal byť dlhodobý plán a čo by mohla zmeniť baterkáreň
Primátor Komárna Béla Keszegh sa domnieva, že krátkodobé opatrenia ako spomaľovače, reflexné prvky, výstražné tabule, inteligentné priechody pre chodcov alebo lepšie osvetlenie sa dajú urobiť rýchlo a okamžite by zlepšili situáciu na nebezpečných úsekoch.
Problém je však komplexný, preto tieto kroky negarantujú dlhodobé riešenie. Potrebná je skutočná dopravná stratégia, lebo situácia je dnes patová.
Situáciu v regióne vyrieši len výrazný rozvoj infraštruktúry. Hovorí o tom aj vyhlásenie starostov, v ktorom sa spomína komárňanský obchvat na prepojenie ciest číslo 63 a 64, odklonenie tranzitnej premávky na spoplatnené úseky, pokračovanie vo výstavbe R7 a rozšírenie cesty číslo 63. Vo vyhlásení sa spomína aj odklonenie nákladnej dopravy z Monoštorského mosta, a to v spolupráci s Maďarskom.
Časť týchto návrhov ponúka len prechodné riešenia, no veľké infraštruktúrne projekty sú v nedohľadne. Navyše, niektoré riešenia síce znejú dobre, no problém len presúvajú inam.
To je dôvod, prečo sa tranzitná premávka na ceste číslo 573 nedá len tak zakázať, keďže kamióny smerujúce na sever by potom prechádzali cez Komárno alebo smerom na Dunajskú Stredu.
V Komárne je už ráno a popoludní aj tak vysoká premávka, čo sa ďalej zhorší, ak sa začne renovovať most cez Váh, ktorý je v katastrofálnom stave. Cez most vedie cesta číslo 64, teda regionálna severojužná dopravná tepna.
Odklonenie tranzitnej premávky na cesty prvej triedy by zrejme spôsobilo nové problémy v Hurbanove a Nových Zámkoch, navyše by sa zaťažila aj cesta číslo 63. Starostovia síce navrhujú, že problém sa dá zmierniť rozšírením cesty číslo 63, ktorá pretína Žitný ostrov, no štát ju neplánuje rozšíriť na štyri jazdné pruhy.
Štát nerozhodol ani o výstavbe komárňanského obchvatu. Aj keby sa takéto rozhodnutie zrodilo, výstavba obchvatu by si vyžiadala osem až desať rokov. „Keby sa obchvat staval ako diaľnica z Bratislavy do Košíc, tak ju nikdy neuvidíme,“ hovorí primátor Komárna Béla Keszegh, ktorý dodáva, že obchvat by odklonil kamiónovú dopravu na cestu číslo 64. „Treba nájsť riešenie, ktorého výsledkom nebude to, že problém len posunie inam,“ domnieva sa.
Podľa Bélu Keszegha by bolo najúčinnejšie, keby tranzitnú dopravu nepustili na Monoštorský most a kamióny smerujúce do Poľska by využívali alternatívnu trasu – na sever by smerovali cez M1 a bratislavský obchvat. „M1 sa teraz rozširuje na tri pruhy, mohla by to byť alternatíva,“ poznamenáva.
Komárňanský primátor o tomto riešení už pol druha roka rokuje s kompetentnými na slovenskej i maďarskej strane. Tento krok by podľa neho zmiernil tlak na región. Výrazná časť kamiónovej prepravy je síce v regióne cieľová doprava, ale po odklonení tranzitných kamiónov by si okres vydýchol.
Poslanec nitrianskej krajskej samosprávy za Maďarskú alianciu Norbert Becse navrhuje iné alternatívne riešenie. Ako hovorí, pokračovanie vo výstavbe R7 je síce dnes v prioritách vlády na 81. mieste, no nie je vylúčené, že pod čínskym tlakom sa pre budúcu baterkáreň pri Šuranoch dostane na vyššiu priečku.
Keby sa R7 predĺžila do Šurian, bolo by potrebné zamyslieť sa nad výstavbou novej cesty od Monoštorského mosta po R7. „Cesta by obišla Komárno, Kolárovo, Hurbanovo i Nové Zámky. Pravda, takáto štúdia ešte neexistuje, ale vyzerá to ako dobrá alternatíva,“ hovorí poslanec, podľa ktorého by výstavba cesty možno nebola drahšia ako komárňanský obchvat, pri ktorom treba rátať s viacerými mostami.
Béla Keszegh dodáva, že pokrok sa dosiahne len rokovaniami s kompetentnými. Podobne zmýšľa aj Béla Halász, no dodáva, že pre región treba urýchlene vypracovať komplexnú dopravnú stratégiu. „Minister už po nástupe do úradu vyhlásil, aby sme na obchvat zabudli, lebo naň nie sú peniaze. Ja tomu rozumiem, peniaze nie sú už tridsať rokov. Skutočne staviame južnú rýchlostnú cestu len vtedy, keď je vo vláde maďarská strana?“ pýta sa a dodáva, že považuje za veľký úspech, že v časoch bývalého ministra dopravy za Most Árpáda Érseka sa začala aspoň výstavba R7.
Minister dopravy Jozef Ráž. Foto N – Tomáš Benedikovič
Zlé správy z ministerstva dopravy
S otázkami sme oslovili aj ministerstvo dopravy na čele s nominantom Smeru Jozefom Rážom. Ministerstvo odpovedalo, že dostali otvorený list starostov a na ich podnety pripravuje odpovede príslušná odborná sekcia.
Už teraz je však zrejmé, že starostovia s postojom ministerstva pravdepodobne nebudú spokojní. Otázkou infraštruktúry ciest druhej a tretej triedy sa totiž ministerstvo dopravy neplánuje zaoberať, keďže tieto komunikácie patria do pôsobnosti vyšších územných celkov.
O tranzitnej doprave ministerstvo uviedlo, že analyzujú alternatívne možnosti riešenia v spolupráci s maďarskou stranou. To sa však pravdepodobne neuskutoční v takej forme, že by tranzitnú dopravu presmerovali z Monoštorského mosta – ako píšu, samotná výstavba mosta mala vytvoriť podmienky pre tranzit, takže jeho odklonenie by bolo v rozpore s cieľom projektu.
Ministerstvo nemá dobré správy ani o komárňanskom obchvate a ceste R7. Projekt obchvatu podľa ministerstva stojí pre nezabezpečené finančné krytie – jednoducho naň nie sú peniaze. Z rovnakého dôvodu stojí aj príprava výstavby R7, hoci má vydané právoplatné územné rozhodnutie.
Jediné, o čom ministerstvo Jozefa Ráža uviedlo pozitívne informácie, je kruhový objazd v Iži. Dokončujú dopravno-inžiniersky prieskum a o výstavbe kruhového objazdu rozhodnú na základe výsledkov prieskumu a dostupných peňazí.