- Otváranie diaľničných úsekov by malo pokračovať na strednom Slovensku.
- Veľká časť novej diaľnice vedie v korunách stromov.
- Podľa odborníka sa použilo riešenie, ktoré majú vo svete okrem tejto len dve ďalšie stavby.
- Starosta obce Kriváň povedal, v akom termíne očakáva sprejazdnenie úseku.
- Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.
Po obchvate Tvrdošína a Košíc sa schyľuje k ďalšiemu strihaniu pások. Nové kilometre diaľnic by mali čoskoro pribudnúť v chudobnejšom regióne medzi Zvolenom a Lučencom. Úsek rýchlostnej cesty R2 medzi Kriváňom a Mýtnou by mal byť raritou aj kvôli najdlhšej estakáde.
Tá vedie v korunách stromov miestami aj vo výške 45 metrov a v celkovej dĺžke takmer 4,5 kilometra. Diaľničiari nedávno preskúšavali stabilitu tohto premostenia pomocou nákladiakov.
Podľa informácií od starostu obce Kriváň Imricha Paľka by sa diaľnica mala otvárať o mesiac, 20. novembra. Diaľničiari zatiaľ tento termín oficiálne nepotvrdili. Naposledy komunikoval minister Jozef Ráž s tým, že má byť komunikácia spustená v tomto roku.
„Do konca októbra to majú mať hotové a potom majú ešte rok na to, aby urobili drobnosti okolo diaľnice. Podokončievajú vonkajšie časti a budú sa renovovať cesty, ktoré slúžili ako obslužné komunikácie,“ povedal Paľko.
Ráž využil tromf so strategickou investíciou. Zamietol rozklad a diaľnica na severe dostala zelenú
Tretí na svete
Šéf Doprastavu Dušan Mráz, ktorý stavbu realizuje, pred zhruba rokom vyhlásil, že diaľnicu spustia niekedy v období Dušičiek. Úsek mal byť síce zjazdný ešte v marci minulého roka, no termín sa musel posunúť na leto 2025. Ani táto lehota sa nestihla.
V apríli diaľničiari zverejnili predĺženie prác o zhruba štyri mesiace. Stavby komplikovali preložky sietí, inflácia aj problémy s odstraňovaním skládky, na ktorom sa štát s firmou dlhšie nevedeli dohodnúť.
Takmer polovicu tohto úseku bude tvoriť spomínaná estakáda, ktorá nie je unikátna len svojou dĺžkou. Podľa odborníka na mosty z Katedry betónových konštrukcií a mostov STU v Bratislave Petra Paulíka sa na stavbe realizovalo viacero inovatívnych metód.
Spustenie stavby sa muselo niekoľkokrát odkladať. FOTO: HN/Vladimír Filipko
„Použil sa tam jeden veľmi netradičný spôsob. Dilatácia je v strede rozpätia medzi piliermi cez vložený klzný nosník. Myslím si, že iba tri mosty na svete majú takéto riešenie,” povedal Paulík s tým, že ďalšie dva, o ktorých vie, sú za oceánom.
Dilatácia mosta je škára alebo mechanizmus, ktorý umožňuje mostu rozťahovať sa a zmršťovať pri zmene teploty bez poškodenia konštrukcie. Betónové stavby majú väčšinou tieto prvky v oblasti piliera alebo na opore. Podľa Paulíka si koncepcia estakády vyžadovala vyslovene takéto riešenie.
„Keď je niečo dobré, tak sa používa často. Neviem to však posúdiť, nepovedal by som, že je zlé, to sa ukáže časom. Je to inovatívne a netradičné,“ povedal odborník.
Doteraz bola podľa neho najdlhšia estakáda v Hričove. Najvyšší most s názvom Valy je zase neďaleko poľských hraníc pri Svrčinovci. Ten dosahuje výšku 84 metrov a je unikátom aj v rámci celej strednej Európy.
Zrýchli sa cesta na východ
Časť štvorprúdovky, ktorá spojí Novohrad a Gemer, bude mať prínos najmä pre tento región. Cesty tu brázdia aj kamióny, ktoré zvážajú guľatinu, drevospracujúci priemysel je totiž v regióne silný.
Už predošlý, respektíve nadväzujúci úsek, ktorý mali vodiči k dispozícii od roku 2022 medzi Mýtnou a Lovinobaňou, priniesol pozitíva. V oboch obciach po jeho otvorení evidovali diaľničiari na základe dát z mýtneho systému pokles kamiónov až o 94 percent.
Aktuálne sa však tento úsek musel od augusta pre vodičov uzavrieť, keďže sa robí prepojenie dvoch diaľnic. Autá tak už druhý mesiac jazdia po starej ceste cez obce.
Šoférom podľa prepočtov inštitútu INEKO ušetril prvý úsek rýchlostnej cesty R2, ktorá sa ľudovo volá aj južná diaľnica, päť minút jazdy. Časť, ktorá má pribudnúť v tomto roku, bude znamenať ďalších 2,6 minúty k dobru, čím bude úspora času medzi Bratislavou a Košicami po južnej trase ešte výraznejšia.
Dnes túto trasu odporúča aplikácia Waze aj Google Maps ako prvú voľbu. Cesta trvá juhom zhruba štyri hodiny a 34 minút a celkovo je to 403 kilometrov. Jej súperom je Čertovica, cez ktorú trvá cesta zhruba rovnako, v pondelok to bolo o päť minút viac, je však o 40 kilometrov dlhšia.
Kilometricky aj časovo aktuálne vychádza najhoršie cesta cez sever, teda po diaľnici D1. Dôvodom zlej bilancie je najmä Strečno a zápchy v Ružomberku. Po otvorení Višňového a úseku Hubová – Ivachnová by sa však táto trasa mala skrátiť o zhruba 11 kilometrov a rýchlejšia by mala byť o polhodinu. Po dokončení posledného úseku, ktorý je aktuálne naplánovaný až po roku 2030, by to mohlo byť ešte o desať minút lepšie.
Medzičasom si pravdepodobne pohorší trasa cez Čertovicu. V nedávnom rozhovore pre HN totiž šéf Slovenskej správy ciest Norbert Polievka povedal, že je v zlom stave a plánujú na nej urobiť komplexnejšiu rekonštrukciu. To by mohlo znamenať, že dnes obľúbená trasa medzi západom a východom krajiny dočasne stratí svoju atraktivitu.