etrend.sk/generate_page.php?page_id=52263
Český podnikateľ sa súdi s Váhostavom
Keď podnikateľ F. Zelinka Váhostavu zaplatil už takmer 26 miliónov Kč, zistil, že vodnú elektráreň spoločnosť nestavia podľa projektovej dokumentácie
[18.7.2005, TASR]
Už niekoľko rokov stojí pri českom Bělove na rieke Morava rozostavaná a opustená vodná elektráreň. Otec myšlienky na jej postavenie František Zelinka však stále neochvejne verí: “Elektráreň dostaviame!” Zelinkove skúsenosti s neobvyklým projektom sú ale žalostné. Informoval o tom český denník Mladá fronta Dnes.
“Už za totality mi napadlo elektráreň postaviť, pozemky som mal. A po zmene pomerov som sa do toho pustil,” hovorí muž, ktorý založil spoločnosť s r. o. Vestoz. Od Fondu životného prostredia ČR získal pôžičku 50 miliónov Kč, čo je v prepočte 64,65 milióna Sk, a s Váhostavom, a. s., Žilina (v súčasnosti v konkurze), potom uzatvoril zmluvu na stavbu. Dnes to ľutuje.
Keď Váhostavu zaplatil už takmer 26 miliónov Kč, zistil, že spoločnosť nestavia podľa projektovej dokumentácie. “Váhostav nedodržal na niekoľkých miestach rozmery až o 2,5 metra,” ukazuje na plánoch. Zle postavil lávku i most. Strojovňa bola užšia, takže by sa tam ani nezmestila technológia, na ktorej pracoval rakúsky partner.
“Rakúšania nám vtedy pochopiteľne povedali, že v tejto situácii nemôžu nič garantovať,” spomína Zelinka. Vestoz teda prestal Váhostavu platiť. Ten si však najal právnika a docielil to, že Štátny fond životného prostredia Váhostavu elektráreň predal.
“Tým ale na neho prešlo rušenie. Aby sa ho zbavil, previedol elektráreň na novú spoločnosť, ktorú založil,” pokračuje František Zelinka. Vestoz sa bránil tým, že účtoval Váhostavu penále. Váhostav stavbu opustil bez toho, aby ju zabezpečil. A tak sa bělovská hať stala hrozbou pri každom zvýšení hladiny Moravy, najmä pre susedné Otrokovice. A to v situácii, keď vôbec nebolo jasné, komu stavba patrí.
Zelinku potom prenasledovali úrady. “Tie dnes naháňajú kdekoho. To ale nemusí znamenať, že je vinný,” krčí muž ramenami. Vtedajší okresný úrad mu nariadil, aby stavbu zabezpečil.
Vestoz podal žalobu, aby súd určil, čia stavba vlastne je. A súd rozhodol, že nemôže patriť Váhostavu, pretože je to zahraničná firma a zákon to nepripúšťa. V pätovej situácii prišli k slovu súdy, ktoré stále nerozhodli. Zatiaľ čo Váhostav upadol do konkurzného konania a na penále dlhuje Vestozu už 260 miliónov Kč, Zelinka sa súdi a musí si platiť dvoch právnikov - jedného českého a druhého slovenského.
Napriek tomu však pevne verí, že skoro vyhrá a elektráreň dostavia. Je pevne presvedčený, že súd mu dá nakoniec za pravdu a bude sa môcť pustiť do práce. “Veď snáď ani nemôže existovať lepší podnikateľský zámer,” tvrdí.